Jaromír Jágr: Podľa Biblie má najväčšiu šancu Slovensko

FOTO - REUTERS

Fanúšikovia newyorských Rangers v piatok večer pred Madison Square Garden otŕčali zadky na autobus s hráčmi Toronta. Na znak potupy po triumfe jazdcov 4:2. Tradične početná skupina priaznivcov hostí v bielych dresoch Leafs Sundinovi a spol. tlieskala a úhlavným rivalom sľubovala odplatu v sobotňajšej odvete. Tá skončila rovnako. Toronto knokautoval v priebehu 24 hodín štyrmi gólmi absolútny suverén súčasnej NHL Čech JAROMÍR JÁGR (32). Na olympiádu v Turíne odlietal ako prvý muž, ktorý v tejto sezóne zlomil métu 40 gólov, s 88 bodmi je aj najproduktívnejším hráčom.

Po piatkovom zápase sa vo svojom boxe s číslom 68 ozdobeným nenápadným obrázkom s pravoslávnym motívom uvoľnene venoval rozhovoru pre SME.

Fanúšikovia na Slovensku radi kombinujú, že dozrel čas, aby sme si vo finále olympiády zahrali s českým tímom. Vy?

Mne je to úplne jedno. Vážne, už dávno nič nevnímam špeciálne. Hlavne, aby sa naše mužstvo dostalo čo najďalej. Najlepšie ako naposledy na svetovom šampionáte vo Viedni.

V poslednom čase vám to v NHL sype. Ruky dvíhate iba po prvom góle v každom zápase, po druhom sa len pozriete, kde skončil puk a skloníte hlavu. Šetríte energiou?

Možno aj, ale načo opakovať tú istú fintu, ešte ma súper prekukne. (smiech). Radšej si hneď odkorčuľujem k striedačke ťuknúť si rukavicami so spoluhráčmi.

Máte ich dosť otlčené.

Lebo som poverčivý. Možno neuveríte, ale hrám štvrtý rok v tých istých. Nechám si len vymeniť kožu zvnútra a niečo opraviť zvonku. Okrem toho, rukavice sú drahé (smiech).

Zato ste rekordérom v spotrebe a výmene neopotrebovaných korčúľ. Nie?

To, čom som ušetril na rukaviciach, zas rozflákam inde. To som celý ja.

Nečudujete sa sám, ako vám to padá aj z ťažkých pozícií, až to vyzerá nenormálne šťastne?

Vážne?

Či to nevnímate aj ako satisfakciu, keď ste v ťažších hokejových časoch po trejde z Pittsburghu do Washingtonu hovorili, že vám pomáha čítanie Biblie, kde stojí, že poslední budú prvými?

Myslíte mňa? Ale ja som bol vždy skvelý, len som čakal na svoju príležitosť. Á, už si spomínam, ale teraz by sa to náramne hodilo pre slovenský tím, že! Na to, ako sa mu darilo na predchádzajúcich olympiádach, majú Slováci historickú šancu. (smiech až do kolien).

Každopádne vyzeráte v oveľa lepšej forme ako v Nagane 1998, kde český tím získal zlato.

Myslíte mňa alebo český tím?

Aj, aj. Najprv vás.

Ja nie som dôležitý, rozhodujúce je šťastie.

Iba?

Takmer, a potom k nemu treba ešte trochu korčuľovať. Vidíš, v Nagane sme hrali "houby" a vyhrali sme. Navyše nám chytal Hašan v životnej forme. V Salt Lake sme boli o štyri roky oveľa lepší a skončili sme bez medaily. Opakujem, hokej naozaj nie je o forme, ale o šťastí.

Nie je nový štýl rozhodovania pre vás ako pre všetkých technických hráčov spasením, ktoré sa premietlo v explózii produktivity?

Nie, pomáha skôr malým, rýchlejším hráčom. Ja som aj silný, takže sa presadím vždy.

Ako chcete?

Teraz to tak vyzerá. Roky to nešlo, je to zas asi o Božích mlynoch a tej Biblii.

Do NHL vás uviedol Mario Lemieux, ktorý nedávno hneď po Žigmundovi Pálffym skončil kariéru. Hovorili ste s nimi?

Nestihol som. U Maria sa to dalo čakať, mal štyridsať a kopu vážnych zdravotných problémov. U Žiga boli asi aj osobné dôvody.

Vy budete mať v stredu 15. februára Kristových 33. Cítite sa na menej alebo viac?

Telo potrebuje dlhší čas na regeneráciu, ale hlava a skúsenosti zase nachádzajú efektívnejšie postupy. Tak sa to nejako vyrovná, cítim sa na koľko mám.

Koho favorizujete na medaily v Turíne?

Najväčší favorit neexistuje, len šesť - sedem tímov.

Ste v New Yorku šťastný?

Som šťastný všade na svete.

Spomeniete si aj na ruský Omsk, kde ste strávili vlaňajšiu sezónu?

Často, nevylučujem, že sa tam o chvíľu zas objavím.