Anton Marcinčin.

Svetová banka hodnotila ekonomiky stredoeurópskych štátov. Slovensku sa však tentoraz neušla iba chvála: Banka kriticky vníma spomalenie reforiem, vysokú nezamestnanosť a to, že ani pravicová vláda nešetrí tak, ako by mala. SME poskytol rozhovor ekonóm Svetovej banky pre Slovensko ANTON MARCINČIN.

Ako dopadlo Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami?

V mnohých ukazovateľoch je na čele. Má vysoký rast ekonomiky a dobré výsledky v rozpočte. Na druhej strane nezamestnanosť je stále vysoká, horšie je na tom už len Poľsko. Okrem toho, Slovensko už nie je reformným tigrom, reformy akoby trochu zaspali.

Ako sa pozeráte na budúcnosť Slovenska?

Priaznivo. Očakávame vysoký rast ekonomiky, pokles nezamestnanosti vďaka novým pracovným miestam a zvyšovanie životnej úrovne. Slovensko je na dobrej ceste, aby splnilo svoj plán zaviesť euro v roku 2009. Problém môže nastať, keby vláda rozpočtovou politikou ohrozila znižovanie deficitu a inflácie. Bol by to pre investorov negatívny signál, že krajina neplní svoje záväzky. Mohlo by to viesť až k oslabeniu dôvery ku Slovensku, pomalšiemu prílevu investícii, spomaleniu rastu zamestnanosti a poklesu životnej úrovne.

Môžu predčasné voľby narušiť sľubný vývoj ekonomiky?

Nemyslím si. Tento týždeň sme sa zatiaľ dozvedeli len dve správy. Prvou je, že voľby nebudú v septembri, ale v júni, čo nemusí byť negatívne. Druhou je, že sa zvýraznili spory medzi členmi bývalej vládnej koalície. To je však niečo, čo investori a trhy dávno vedeli a počítali s tým.

Čo sa stane, ak pravicovú vládu vystrieda po voľbách ľavica?

Neverím deleniu na ľavicu a pravicu, pretože potom neviem zaradiť ani britského premiéra Tonyho Blaira. Čo je ľavica a pravica na Slovensku? Pre mňa je skôr otázkou, aké budú ciele novej vlády. A ani to nestačí. Až po polroku - roku uvidíme, čo v skutočnosti bude nová koalícia v ekonomike robiť.

Svetová banka kritizuje reformu verejných financií v strednej Európe, Slovensko nevynímajúc. Prečo, keď napríklad deficit u nás klesá?

Je pravda, že vláda hospodárila vlani dobre. No deficit neklesal pre aktívnu politiku vlády, ale preto, že sa darilo ekonomike. Vďaka tomu prišlo do rozpočtu oveľa viac peňazí z daní, ako sa očakávalo. Inštitúcie a podnikatelia pomaly čerpali eurofondy a z rozpočtu tak išlo menej peňazí na ich spolufinancovanie. Takisto sa niekoľko miliárd korún výdavkov presunulo do tohto roka.

Čo sa vám teda na rozpočtovej politike nepáči?

Ak vlády vrátane slovenskej, videli, že majú v rozpočte viac príjmov, mohli dôslednejšie šetriť na výdavkoch. Okrem toho mali dodatočné príjmy použiť výlučne na zníženie deficitu. Teraz sú dobré roky, domáci dopyt rastie. Rozpočtová politika by mala tlmiť rast dopytu a nie ho povzbudzovať.

Svetová banka kritizovala aj spomalenie reforiem. Potrebuje Slovensko ešte nejaké reformy?

Hlavnou otázkou je, kto a čo si pod reformou predstavuje. Mám dojem, že pre mnohých ľudí reformovať znamená prijať a vyhlásiť nejaký zákon, a tam to končí. Potom však prichádza mravčia práca s uplatňovaním zákona v praxi a toto je podľa mňa reforma. Trvá to roky, ale bez toho nemá žiadna reforma zmysel a ostáva len predsavzatím na papieri.

Bežní ľudia však často vnímajú reformy iba ako uťahovanie opaskov.

Treba sa konkrétne spýtať, ktoré reformy im uťahovanie opaskov naozaj priniesli. Reforma verejnej správy, riadenia verejných financií alebo zavedenie viacročného rozpočtovania? Je zlé, že rezorty už nemusia narýchlo a bez cieľa míňať peniaze v jednom roku, ale môžu si ich presunúť aj do ďalších? Reformy znamenajú, že sa robí vo veciach poriadok. Ak hovoríme o reformách, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie - napríklad rýchlejšia registrácia nového podniku - to uťahuje opasok možno len úradníkovi, ktorý bol predtým skorumpovaný, naťahoval celý proces a čakal na úplatok.