by bolo nepresné, napokon, na ich albume, ktorý sa v mnohých anketách stal najlepšou platňou roka, spolupracovalo približne dvadsať ľudí.

Exotický názov tejto zostavy má celkom jednoduché vysvetlenie. "V hudobnej výuke existuje čosi ako Orffova škola - to je metóda, podľa ktorej sa deti postupne učia hrať stále zložitejšie veci," vysvetľuje Lukáš Novotný. "A bratia? Správni folkeri sú vždy bratia."

Novotný už naznačuje, že ich hudba výrazne koketuje s folkom. Ak si pod týmto označením predstavujete Nedvědovcov či Jaromíra Nohavicu, môžete byť prekvapení. Nakoniec, čo môže vzniknúť, keď spojíte krnovskú folkovú tradíciu a súčasné elektronické postupy? Vzniknúť môže iba éterický epos s krkolomným názvom - Bingriwingri.

Trojicu Ivánek, Lukáš a Matucha "objavil" Jan P. Muchow na svojej výberovke Algidance Chillout vol. 2, kde sa Orffovci predstavili s prerobenou tatárskou ľudovou skladbou Onyta Almyim. Zaujímavosťou iste je, že v tomto čase zostava ešte nemala svoj názov. "Som poverčivý a myslím si, že vymýšľať názov kapely a až potom ho plniť hudbou sa musí zákonite skončiť krachom," priznáva Novotný v rozhovore pre český hudobný magazín Report. "A keď sa bolo treba nejako podpísať, prišli sme na ten náš divný názov. No a okrem pána Orffa to tak trochu odkazuje aj na Orfea z gréckych bájí."

Bratři Orffové sa za nejakých veľkých folkových umelcov nepovažujú. Ani označenie elektronický folk nie je podľa nich najpresnejšie. Prvoradé je pre nich urobiť zaujímavú pesničku. Niekedy tak ich skladby trochu pripomínajú Richarda Krajča, inokedy použitý akordeón jemne odkazuje na tvorbu Yanna Tiersena.

Všetko v duchu postupu lo-fi. Pri ich skladbách totiž nie je dôležitý zvukový exhibicionizmus, podstatnejšia je ľudská atmosféra jednotlivých piesní. Trochu sentimentálna a trochu ponurá, trochu zadumaná a trochu ako parížsky Montmartre. Predovšetkým je však osobitá.