Biele olympiády dorazili na dvadsiatu štáciu

Najskôr sa vôbec nemali zrodiť. Potom ich podaktorí pochovali. Ale ony žijú. Majú už vyše osemdesiat a práve dorazili na dvadsiatu štáciu.

Benvenuti! vykrikujú žoviálni Taliani.

Hostiteľom jubilejnej zimnej olympiády je Turín. Metropola Piemontu zažmurkala z prednej sáry talianskej čižmy na olympijskú vrchnosť a tá neodolala jej zvodom.

Biela olympiáda 2006 mohla byť v našich Tatrách. Aj tie sa o ňu uchádzali. Mohla byť vo švajčiarskom Sione, kantóne s najfotografovanejším vrchom kontinentu Matterhornom. Ale ani tam nebude. Nebude ani v Helsinkách, Klagenfurte či Zakopanom, ktoré tiež kandidovali. Bude v Turíne, ktorý 19. júna 1999 vo finále voľby dejiska XX. zimných olympijských hier na soulskom 109. zasadaní MOV nečakane hladko vyhral nad Sionom (53:36).

Kolíska zimných olympiád leží rovno pod Mont Blancom, európskym veľvrchom na hraniciach Francúzska a Talianska. Zo Chamonix, kde sa pod falošným názvom Týždeň zimných športov v roku 1924 uskutočnili prvý raz, je to do Turína na skok.

Napokon sa dočkal aj Turín. Veď tiež leží pod vrchmi. Región Piemont, ktorého je metropolou, v preklade znamená Noha hôr.

Jeho metropola bola prvým hlavným mestom Talianska. V histórii talianskych dejísk bielych olympiád je však dvojkou. Presne pred pol storočím privítala výkvet zimných športov Cortina d' Ampezzo.

Stala sa na dlhé roky synonymom strašiaka československého hokeja. Tím, od ktorého sa v roku 1956 čakala medaila, vyhral vo finálovej skupine iba nad Nemeckom, skončil piaty, a to sa bralo ako veľká hanba.

Slovač by piate miesto v Turíne asi za hanbu nepokladala, ale myslí si, že na štvrtý pokus dozrel čas potešiť sa z ozajstných medailí namiesto zemiakových.

Skutočné medaily však visia vysoko. Možno vyššie než si našinec myslí. Ale ktovie, možno zažije ošiaľ. Jedným z pôvabov športu je jeho nevyspytateľnosť. Občas v ňom udrie hrom aj z jasnej oblohy.

Čo to bude za olympiádu, ktorá nás od piatku čaká? Svet je príliš podozrievavý na to, aby sa bezhranične tešil a veril, že to budú Hry ako si vysníval či želá. Taliani pre to navyše málo urobili. Ponúkli podujatie veľkých vzdialeností a dlhých presunov s tromi olympijskými dedinami. Skôr Albertville 1992 než Lillehammer 1994. Podaktorým naskakujú zimomriavky aj z nových talianskych antidopingových zákonov (najráznejšími policajtmi sú polepšení vinníci), hoci roggeovci sa s berlusconiovcami po nekonečných naťahovačkách dohodli na moratóriu. Hriešnikov však nikomu nemusí byť ľúto, nech ich odvedú, hoci aj v putách.

Takže, čo to bude za olympiádu? Ako každá: plná pôvabných drám, očakávaných aj prekvapujúcich hrdinov, skvelých súbojov a výkonov na najvyššej úrovni.

Panebože, len nech to nie je Cortina.

DVADSAŤ OLYMPIÁD VO FAKTOCH

(Postupne: rok, dejisko, počet zúčastnených krajín, disciplín, športovcov (muži + ženy) a v poslednom stĺpci počet štartujúcich Slovákov, až do roku 1992 v rámci výpravy Československa.)

1924 CHAMONIX 16 14 258 (247 + 11) -

1928 ST. MORITZ 25 14 464 (438 + 26) -

1932 LAKE PLACID 17 14 252 (231 + 21) -

1936 GA-PA 28 17 646 (566 + 80) 2

1948 ST. MORITZ 28 22 669 (592 + 77) 4

1952 OSLO 30 22 694 (585 + 109) 2

1956 CORTINA 32 24 821 (687 + 134) 3

1960 SQUAW VALLEY 30 27 665 (521 + 144) 5

1964 INNSBRUCK 36 34 1091 (892 + 199) 10

1968 GRENOBLE 37 35 1158 (947 + 211) 7

1972 SAPPORO 35 25 1006 (801 + 206) 6

1976 INNSBRUCK 37 37 1123 (892 + 231) 6