Presné znenie vysokoškolského zákona, ktorý má 114 paragrafov a úplne mení chod škôl, ešte nepoznajú ani na ministerstve školstva a dozvedia sa ho až 13. marca. Ak ho prezident podpíše, čo nie je také isté.

„Bude to krkolomné a bude to bolieť,“ priznáva ministerstvo, ale obhajuje sa, že dlhšie sa so zákonom už čakať nedalo.

Bláznivý kolotoč v školách rozkrúti aj zákon o verejnej službe a Zákonník práce. Napríklad učitelia v dôchodku, ktorí neraz ako jediní svojou kvalitou zaručujú akreditáciu študijným odborom, budú musieť po roku odísť.

Očakáva sa aj odchod tých, čo učia na úväzok popri inom zamestnaní, lebo zákon obmedzuje počet odpracovaných hodín v týždni.

Profesor Miron Zelina, dekan Pedagogickej fakulty UK, síce chápe snahu autorov zákona zmeniť pomery v školstve, „ale štát na takéto radikálne zásahy nevytvoril podmienky“.

Problém s dôchodcami sa bude týkať aj celkom praktických vecí - upratovačiek a kuričov.

Veľké víťazstvo SDĽ - bezplatné školstvo - zrejme spôsobí radikálny úbytok externých študentov.

Niektoré univerzity uvažujú, že tento typ štúdia úplne zrušia, iné už hľadajú diery v zákone, aby mohli vyberať poplatky za štúdium tak, ako to robili doteraz.

„Cesty a formy, ako platiť, sa nájdu, len čo sa právnici zorientujú,“ myslí si Ivan Ostrovský, prorektor Univerzity Komenského. „Jediný, kto nebude môcť vyberať školné, sú samotné vysoké školy.“

Najspokojnejší z akademickej obce sú zrejme pracovníci Slovenskej akadémie vied, ktorým zákon o SAV pomohol vyčistiť vzťahy voči univerzitám a podľa vedeckého sekretára akadémie Dušana Kováča je „v súlade so svetovým trendom“.