Po novom sa totiž má brať väčší ohľad na rozdiely v potrebách obcí vyplývajúcich z geografických podmienok. Vyplýva to z návrhu na zmenu vládneho nariadenia z dielne ministerstva financií, ktoré o rozdeľovaní peňazí hovorí.

Hranica negatívneho a pozitívneho dosahu zmeny, ako to ministerstvo nazvalo, je 277 metrov nad morom. Vyššie položené obce by si finančne polepšili, nižšie pohoršili. Prvých ministerstvo napočítalo 1306, druhých 1581. Zisk alebo strata má ísť do miliónov korún. Napríklad Bratislava by prišla o 38 miliónov, Košice o 10 miliónov.

Bratislavský magistrát podľa hovorkyne Evy Chudinovej "nemá nič proti tomu, aby obce s vysokou nadmorskou výškou dostávali viac, ale nie na úkor Bratislavy". Primátor vraj mieni osobne rokovať s ministrom financií.

Aj zastupujúci primátor Košíc František Knapík považuje návrh za nespravodlivý. Do úvahy by sa podľa neho malo vziať, že najmä dopravu mesto zabezpečuje aj 100-tisíc obyvateľom širokého okolia a desaťtisíc "cezpoľným" študentom.

Poprad by, naopak, zmenou zarobil bezmála 14 miliónov. Hlavný ekonóm mesta Pavel Miškovský návrh pokladá za absolútne spravodlivý. Takto by sa podľa neho postupne vyrovnávali nielen klimatické rozdiely, ale aj rozdiely v podiele dane na jedného obyvateľa.

Primátor Banskej Štiavnice Marián Lichner pripomína, že prírodné podmienky samospráva nemôže ovplyvniť. Tvrdí, že na zimnú údržbu miestnych komunikácií mesto musí ročne vynaložiť tri až päť miliónov korún. "Nižšie položené mestá výdavky v takomto rozsahu určite nemajú a prostriedky ušetrené na zimnej údržbe môžu vložiť do opráv komunikácií."

Autor: joč