el a význam. Zameriava pozornosť na vnútorné potenciály ľudí, osobné vlastnosti a možnosti ich dokonalejšieho a kvalitnejšieho využitia.
Koniec vlády IQ – nech žije EQ!
Sformulovanie konceptu inteligencie a následne IQ testov ako prostriedkov merania intelektových schopností na dlhé obdobie poznačilo mnohé oblasti života. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri výberoch ľudí do rôznych profesií, kde sa výška IQ považovala za najrelevantnejší faktor výkonu a úspechu. Kto vedel, mal poznatky, schopnosti analytického a logického myslenia, bol akoby predurčený na zastávanie rôznych funkcií a pozícií, mal zaručený kariérny postup a spoločenské uplatnenie.
Úroveň a kvalita vzdelania či odbornosti sa dlho držala na poprednom mieste aj ako kritérium úspešnosti práce manažérov. Manažment je však práca s ľuďmi – a to sú premenné, ktoré sa ťažko predpovedajú v svojich reakciách, spôsoboch správania či prístupoch k riešeniu konkrétnych problémov. Navyše k ľuďom nemožno pristupovať ako k dátam a pracovať s nimi iba na základe logiky, modelov, schém a systémov. V manažérskej praxi (ale aj mnohých iných) nestačí mať iba teoretické či odborné poznatky, ale treba vedieť, ako na koho, ako komunikovať s rôznymi typmi ľudí, ako ich ovplyvňovať a motivovať, či vstupovať do sporov medzi pracovníkmi alebo ako zvládať stresové situácie.
Mnohé výskumy potvrdili, že ľudia s vysoko nadpriemernou úrovňou intelektových schopností iba v malej miere dosiahli úspech v kariére a spoločenské uznanie. Je pritom zaujímavé, že úroveň IQ sa v priebehu desaťročí významne zvýšila, vďaka takým faktorom ako výživa, kvalita vzdelávania, metódy a techniky učenia a pod. Súčasne sa však ukázalo, že ľudia dnešnej doby dokážu riešiť náročné intelektové problémy a úlohy, ale sú stále častejšie postihnutí emocionálnymi ťažkosťami – nervozita, impulzivita, agresivita, neistota, úzkosť, strach či depresia. Vzniká paradoxná situácia – kým IQ stúpa, EQ klesá.
Čo je EQ?
Daniel Goleman (2000) uskutočnil rozsiahly výskum emocionálnych kompetencií, ktoré zhrnul do 5 oblastí:
1. Sebauvedomenie – schopnosť orientovať sa vo vlastných vnútorných pocitoch a stavoch, vedieť uplatniť vlastné preferencie v rozhodovaní,
realisticky odhadnúť vlastné možnosti a schopnosti, vedieť využiť
intuíciu, vystupovať so sebaistotou a sebadôverou.
2. Sebaovládanie - schopnosť zvládať okamžité impulzy a emócie, t.j. využívanie vlastných emócií tak, aby boli hýbateľom správania, nie jeho
brzdou smerom k vytýčeným cieľom. Patria sem aj také vlastnosti
ako napr. spoľahlivosť v zmysle dodržiavania základných pravidiel
slušnosti, zmysel pre fair play, svedomitosť – schopnosť niesť
zodpovednosť za vlastné správanie i pracovný výkon, schopnosť
prispôsobiť sa zmenám, rýchle sa spamätať z emočného stresu.
3. Motivácia - emocionálna tendencia smerujúca k dosahovaniu vytýčených
cieľov, ktoré podporujú také vlastnosti ako ctižiadostivosť,
iniciatíva, lojalita, ako aj schopnosť prekonávať prekážky,
neúspechy a sklamania.
4. Empatia - schopnosť vcítiť sa do pocitov, potrieb a záujmov druhých ľudí,
dokázať sa pozrieť na veci ich očami a z ich uhla pohľadu. V
širšom kontexte sem patria aj schopnosti stimulovať osobný rozvoj
a rast druhých ľudí, orientácia na vnútorného a vonkajšieho
zákazníka, schopnosť rozvíjať a využívať diverzitu, ale aj cit pre
záujmy organizácie
5. Sociálne zručnosti – predstavujú rozsiahlu škálu zručností v oblasti medziľudských vzťahov – schopnosť ovplyvňovať, komunikovať, viesť ľudí, zvládať konflikty, vedieť spolupracovať a vytvárať pevné a trvalé
medziľudské vzťahy a väzby, tímovo pracovať, ale aj ochota ku
zmenám a flexibilita.
Schopnosti úspešných
Čo odlišuje ľudí v práci mimoriadne úspešných od tých, ktorí dosahujú iba priemerné výsledky? Skúste tipovať!
Ak ste uviedli schopnosti ako napr. obratnosť v získavaní ľudí pre vlastné zámery, schopnosť riadiť pracovný tím, sebauvedomenie organizácie ako celku, sebadôveru, cieľavedomosť a schopnosti vedenia ľudí, idete správnym smerom. Sú to zložky EQ, a práve tie sa dnes stávajú kľúčom k vynikajúcemu pracovnému výkonu.
Skúsme ešte jeden tip. Čo si myslíte, aké kvality očakávajú zamestnávatelia od svojich pracovníkov?
D. Goleman (2000) zhrnul výsledky niekoľkých štúdií a zoradil ich podľa dôležitosti:
· schopnosť učiť sa a rozvíjať pracovné zručnosti a zlepšovať pracovný výkon
· schopnosť počúvať a komunikovať
· prispôsobivosť a tvorivé reakcie a zvládnutie neúspechu, či prekážok v práci
· sebovládanie, spoľahlivosť, motivácia k postupu v organizačnej hierarchii, hrdosť na pracovné výsledky
· snaha o skupinovú a interpersonálnu efektivitu, schopnosť spolupráce, tímovej práce a schopnosti vyjednávať
· výkonnosť, ctižiadostivosť a riadiace schopnosti
Opäť sú to zložky EQ, ktoré sa vo väčšej či menšej miere premietajú do hodnôt tých organizácií, ktoré si uvedomujú, že práve ľudia takýchto kvalít sú zárukou výkonnosti a úspešnosti.
EQ a manažment
Spoločenská realita a prax spôsobuje premeny aj v práci manažérov, ktorí, ak chcú byť v budúcnosti efektívni, musia v organizáciách zmeniť:
· moc na vplyv
· autoritu na autenticitu
· reaktivitu na proaktivitu
· rigiditu na flexibilitu
· odstup na dôveru
· súťaž na spoluprácu
· tradíciu na inováciu
· silu jednotlivca na silu tímu
· hierarchiu na partnerstvo
A práve na uskutočnenie týchto zmien potrebujú manažéri na všetkých úrovniach riadenia rozvoj EQ.
( z pripravovaného vystúpenia PhDr. Danky Babincovej – PSYCHOINT na konferencii Nové trendy v personálnom manažmente 2002, ktorú organizuje v dňoch 19. - 20. marca spoločnosť Management Partners Group)
