FOTO SME - PAVOL MAJER
Dnes je posledný deň, čo je minister vnútra VLADIMÍR PALKO vo funkcii. Tesne pred odchodom poskytol denníku SME vo svojej kancelárii, kde už mal zbalené niektoré veci, rozhovor. Stále sa usmieval, rovnako ako jeho kolegovia Daniel Lipšic a Martin Fronc, keď odovzdávali do rúk prezidenta demisiu. Spolu s Palkom odchádza z ministerstva aj jeho hovorca Boris Ažaltovič.
Takto ste si asi svoj odchod nepredstavovali. Alebo áno?
Ani by som nepovedal. Rátal som so všetkými možnosťami aj s touto. To nie je zlý odchod. To je veľmi dobrý odchod.
Už ste sa rozlúčili s policajtmi?
Áno, ešte predtým, než sme šli k prezidentovi. Stretol som sa asi s dvoma desiatkami najvyšších funkcionárov, poďakoval som im, udelil som im odmeny a povedal, že ak som im niekedy v niečom ublížil, tak sa ospravedlňujem, lebo taký je život.
Komu ste dali najvyšiu odmenu?
Niektorým policajným funkcionárom. Nepovažujem to v tejto chvíli za príliš podstatné.
Váš odchod môže znamenať aj ohrozenie ich pozícií. Mysleli ste aj na to?
Môže aj nemusí. Sú to skúsení funkcionári, ktorých som väčšinou zdedil. Policajný prezident je najdlhšie slúžiaci policajný prezident, rovnako aj policajný viceprezident. Myslel som aj na nich, ale to nesmelo ovplyvňovať rozhodovanie o odchode z funkcie. Dôvody KDH sú o niekoľko úrovní vyššie, než sú dôvody týkajúce sa vedenia ministerstva. Od volieb nás delí asi štyri a pol mesiaca. Nemyslím si, že by malo pre niekoho zmysel robiť personálne zmeny.
Novinári už žartovali, že na ministerstvo sa vráti nezávislý poslanec Polka.
Každá doba má svoje fóriky. Zrejme z niečoho vychádzali. Také niečo, samozrejme, nepripadá do úvahy.
KDH malo v minulosti už niekoľko dôvodov rozísť sa s Mikulášom Dzurindom. Prečo sa to stalo až teraz?
Každý má svoju hranicu, keď si povie, že už dosť. Najbližšie sme boli k tejto hranici niekedy na jeseň minulého roku, keď sa diskutovalo o nemorálnom získavaní hlasov pre menšinovú vládu v parlamente. Vtedy sme sa naozaj vnútri strany v rozhodovaní vytrápili. V tomto prípade sme nemali žiadne pochybnosti, že do toho musíme ísť. Odišli sme z dvoch dôvodov. Jeden je samotný význam zmluvy. V Európe sa už dávno šíri ideológia, že každý môže robiť všetko. Potom je tu druhá skupina ľudí, ktorá hovorí, že nie je možné robiť všetko. Tieto dve skupiny by dokázali spolu mierovo koexistovať, ale problém sa začína, keď tí z prvej skupiny hovoria, že každý aj musí robiť všetko. Aj to, čo je proti jeho svedomiu. A to je princíp tyranie, proti ktorému sme sa postavili. Nevýhoda je, že sme to urobili v čase, keď je ten problém v zárodkoch a ešte ho nevidia všetci. Je to zvláštne, ako je moderná doba nastavená na to, ako si dokáže zakrývať oči pred zjavnými pravdami. Zjavná pravda je, že tá zmluva rozširuje priestor slobody. V roku 1989 sa Martin Bútora preslávil výrokom, že naša krajina je znovu odkliata. Práve sa mi zdá, ako keby začalo znovu nejaké zaklínanie.
Aký bol druhý dôvod?
Nemyslíme si, že sa treba podriaďovať vôli jedného predsedu vlády, ktorý sám bude určovať, čo sa z programového vyhlásenia vlády musí a čo nemusí plniť. To, čo sme urobili, má ozdravný účinok a napokon sme dosiahli to, čo sme chceli, lebo SDKÚ pristúpilo na predčasné voľby. Ja som sa v politike neocitol zámerne. V začiatkoch bola vzrušujúca, lebo sme búrali komunizmus a budovali demokratickú spoločnosť. V posledných rokoch stále viac vidím jej degeneráciu. Na Západe ešte viac ako u nás. Politici nevystupujú ako skutoční lídri, ktorí v predstihu pomenúvajú problémy a hľadajú riešenia, ale skôr ako terapeuti, ktorí upokojujú občanov a dávajú pozor, aby ich ako-tak udržiavali v dobrej nálade.
V KDH bola kedysi vážna diskusia o tom, či sa má Dzurinda stať lídrom SDK. Vy ste boli proti tomu, ale napokon s tým KDH súhlasilo. Nebola to vtedy chyba?
Spor KDH a Mikuláša Dzurindu trvá už desaťročie. Vtedy bol vo vláde silný Mečiar zo SIS páchajúcou kriminálne činy a túžba Slovenska zmeniť tento stav. Nádeje sa upierali na KDH, kde prebiehal vnútorný boj. Museli sme podriadiť výsledok tohto boja záujmom celej krajiny. Bola to najmä úloha Jána Čarnogurského, ktorý rozhodol, že záujmy krajiny sú podstatnejšie ako to, kto sa nakoniec zmocní KDH. Napokon sme uhrali jedno aj druhé. Aj krajina je sporiadaná, aj KDH prežilo, hoci snahy o jeho zlikvidovanie boli veľké. Dnes vláda skončila na základe zmluvy o výhrade vo svedomí. Tým sa vlastne opísal osemročný oblúk, ktorý sa začal, keď Ján Čarnogurský ako minister spravodlivosti nehlasoval za programové vyhlásenie vlády, lebo mu tam chýbal základný záväzok prijať zmluvu so Svätou stolicou.
Mikuláš Dzurinda včera povedal, že KDH mu je stále najbližšie. Je možné, že v budúcnosti s ním budete opäť spolupracovať?
Keď si zoberiete naše programy, z polovice sú rovnaké. Máme podobné ekonomické videnie sveta, obe strany hovoria o kresťanstve, pričom keby som to prirovnal ku Coca-Cole, my sme skôr klasik a oni sú light. Týmto vyhlásením si on necháva otvorené dvierka na spoluprácu s kýmkoľvek aj s nami. Vie, že až tak na výber nemá. Je to jeho slabá a zároveň silná stránka, že neustále rozpráva o spolupráci, čo vnímajú ľudia skôr dobre, ale zároveň často zavádza, čo predviedol aj svojím vystúpením. Keď toto zavádzanie ľudia odhalia, veľmi mu to škodí, ale je to jeho štýl politiky.
Budete s ním ešte niekedy v jednej vláde?
Obávam sa, že každý, kto s ním bol vo vláde, ak on bol premiérom, tak s ním mal veľmi negatívne skúsenosti. Jeho akceptácia ako možného premiéra v budúcnosti sa po včerajšku veľmi znížila. Prekročil istú hranicu. Tváriť sa, že zmluvu možno nejako upraviť a schváliť ešte v tomto volebnom období, je podceňovanie intelektu aj podpriemerných ľudí. Tvrdenie, že ministerstvo zahraničných vecí nevedelo, že sa rokuje o zmluve, alebo že iba ono môže dojednávať zmluvu, je tiež nenormálne. Ministerstvo vnútra v tomto období dojednalo asi 20 rôznych medzinárodných dohôd. Predkladal som ich do vlády so spolupodpisom ministra zahraničných vecí, ale rokovali sme o nich len my. Občas som bol prekvapený aj nízkou úrovňou argumentácie. Tvrdiť, že by nejaký železničiar katolík mohol odmietnuť viesť vlak na Vianoce, to považujem za absolútne absurdné. Veď ja som sa ako malý chlapec pred 40 rokmi učil v katechizme, že platí Božie prikázanie - spomeň, aby si svätil sviatočný deň. Samozrejme, že to prikázanie tu nie je preto, aby sa maril chod spoločnosti, ale aby tí ľudia, ktorí môžu, čo je väčšina, odpočívali. Pochopiteľne, že sme sa učili, že hasiči musia hasiť a policajti slúžiť aj na Vianoce.
Takže je vysoko pravdepodobné, že nepôjdete do vlády, kde by bol on premiérom, ale možno pôjdete do vlády s SDKÚ?
Ktovie, či sa nezačínajú aj v prípade SDKÚ také úvahy ako v prípade HZDS, že sa bude predseda oddeľovať od strany. KDH tak uvažovať začína.
Dnes, keď sa dohodli predčasné voľby, už zrejme nemá zmysel debatovať o návrhu na Dzurindovo odvolanie, čo myslíte?
Predčasné voľby považujem za dobrý návrh. Neviem o tom, že by niekto chystal návrh na jeho odvolanie. Z ústavného hľadiska a z hľadiska stability štátu štyri a pol mesiacmi pred voľbami výmenu vlády skôr nepredpokladám.
SMK sa v spore nepostavila ani na jednu, ani na druhú stranu. V spore s premiérom stála pritom doteraz väčšinou na vašej strane. Nesklamal vás jej postoj?
My sme zaujali postoj, ktorý je zásadný. Mali sme pocit splnenej povinnosti, že sme sa postavili za správnu vec, ale nechceme teraz pestovať nejakú výlučnosť a všetkých iných karhať za neprincipiálny postoj.
Teraz už ide o zbieranie preferencií. Ide o to, kto to urobí tak, že sa verejnosť prikloní na jeho stranu. Tlačovú besedu premiéra odborníci hodnotili skôr tak, že na ľudí zabrala. Nemyslíte si, že kebyže urobíte takýto zásadný krok napríklad v prípade kupovania poslancov, môžete získať viac bodov? Predsa len zmluva o výhrade vo svedomí je citlivá a rozdeľuje spoločnosť.
Proti korupcii som bojoval najmä ako minister vnútra. V roku 2005 bolo objasnených najviac prípadov od novembra. Vtedy na jeseň by takýto politický krok nebol býval dostatočne pochopený. Stále sa pozerať na prieskumy verejnej mienky a nechávať zlučovať svoje činy s postojmi ľuďmi, často nejasnými, to je byť politikom terapeutom, a nie politikom, ktorý presadzuje, čo treba. Takto vôbec neuvažujeme, nič neľutujeme. Okrem toho si myslím, že Mikuláš Dzurinda sa teraz už skôr bude orientovať na liberálnych voličov.
Myslíte si, že je to naozaj tak, že body bude zbierať on?
Nie je to môj pohľad, ale keď ponúkate takéto okuliare, tak sa cez ne pozrime. Z dlhodobého hľadiska a ako vždy z toho vyťaží KDH. My nemoderní sme tu už 15 rokov a budeme ďalších a všetci tí moderní, len čo na nich padne svetlo rámp, po chvíľke sa to rozpadá.
Prekvapil vás premiér, keď sa rozhodol vaše ultimátum neprijať?
Nebol som prekvapený, ale tipoval som tak 60 ku 40, že skôr na náš návrh pristane.
Prečo sa podľa vás takto rozhodol?
To neviem, ale z dlhodobého hľadiska urobil chybu.
Vyhlásenia predstaviteľov katolíckej cirkvi nie sú také jednoznačné vo váš prospech. Prečo?
Ak toto hovoríte, padá argument našich protivníkov, že KDH a cirkev to je to isté. Samozrejme, že to tak nie je. Cirkev bude vždy riešiť najmä veci nadpozemské. Politická strana ako KDH rieši veci pozemské, aj keď dajme tomu, že z hľadiska večnosti.
Súhlasíte s tým, že po 15 rokoch sa končí istá éra slovenskej politiky a karty sa rozdajú nanovo?
Keď vidím, ako v kauze zmluvy o výhrade vo svedomí dochádza k spojeniu našich ľavicovo-liberálnych oponentov s doľava sa pohybujúcou SDKÚ a dokonca aj s HZDS proti KDH, tak vidím, že sa vraciame niekde do roku 1991 alebo 1992, keď to bolo tiež takto. A bol to začiatok pekného spoločenského marazmu. Obávam sa, aby to aj teraz nebolo tak.
Čiže čo teraz príde?
Uvidíme. V predčasných voľbách sa rozdajú karty. Keď urobíte ťažké rozhodnutie, pri ktorom sa trápite, tak potom musíte skúmať svoje vnútro, že aký máte pocit. Môj pocit aj mojich priateľov z KDH je veľmi dobrý, skvelý. Zoberte si mňa ako ministra vnútra. Je to ťažký rezort, stále je stredobodom pozornosti, ale nejak som to nakoniec uhral, odchádzame z dôvodov morálnych, môžem si povedať, dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, aj keď sú veci, ktoré ešte bolo treba urobiť. Som v pohode.
Čo ste ešte chceli urobiť?
V boji proti organizovanému zločinu bolo treba doťahovať úspešne rozbehnuté prípady. Veľmi sa teším, až raz budú procesy s Mikulášom Černákom. Chcel som tiež počkať na dokončenie niektorých súdnych procesov, čo sme riešili v tomto období. Tešil som sa, ako urobíme všetko na vstup do schengenského priestoru, ale to sa týka až roku 2007. Sú veci, kde ovocie zbierame naprosto viditeľne už teraz. Rok 2005 bol rok pozitívnych rekordov.
V parlamente nedávno neprešiel váš návrh o dôchodkoch policajtov. Opäť sa ukázalo, že koalícia vlastne nemá väčšinu, špeciálne pri návrhu, ktorý nepredkladá SDKÚ. Nepomohlo vám toto vo vašom rozhodovaní odísť?
Oproti zmluve o výhrade vo svedomí, to nie je dôležité, ale je pravda, že v parlamente vznikla nemorálna a nespravodlivá situácia. Dve politické strany stratili svojich poslancov a spôsobili, že vláda sa stala menšinovou. Ale dokázali si jednotlivými dohodami vyjednať podporu u nezávislých poslancov pri jednotlivých zákonoch. Ale my sme takú podporu vyjednanú nemali. Ani takýto štýl politiky nie je dobrý.
HZDS povedalo, že návrh na odvolanie premiéra nepodporí a v celom konflikte stojí na jeho strane. Ako sa to stalo, že dnes má bližšie k nemu ako k vám, veď ste proti Mečiarovi bojovali spolu rovnako?
Mečiar veľmi upadol. Tento bývalý mocný pán Slovenska je dnes už len tieňom toho, čo bol a u každého sa uchádza o podporu a akceptáciu. Keby sme boli ochotní privrieť oči nad jeho minulosťou, bol by býval naším verným spojencom.
Keď ste sa v sobotu rozhodli pre tento krok, vedeli ste, čo bude nasledovať? Mali ste to premyslené?
V situácii, keď sa zdalo, že sme pol roka pred voľbami, sa až tak veľa stať nemôže. Buď by to znamenalo pád vlády a nástup úradníckej vlády, ktorá by krajinu len doviedla k voľbám, alebo sme vedeli, že to bude skrátenie volebného obdobia. Obidva tieto varianty nie sú pre krajinu ničím tragickým. Volebné obdobie je na konci.
Kde si myslíte, že bude KDH po voľbách?
Každá strana sa má uchádzať o moc. Či budeme vo vláde, alebo v opozícii, to je dnes veľká neznáma, ale veď to je na živote vzrušujúce.
