Česká radosť zo zlatých olympijských medailí v Nagane. FOTO - www.olympic.org
k jubilejnej dvadsiatejPred poslednými bielymi hrami dvadsiateho storočia sa zdvihla posledná závora, ktorá ešte bránila ich rozletu. Zámožná zámorská liga, najmocnejšia a najkvalitnejšia súťaž najpríťažlivejšej zimnej hry, súhlasila prerušiť na 16 dní sezónu a umožnila svojim hráčom štart na turnaji pod piatimi kruhmi.
Šesť rokov po tom, ako na olympijskú palubovku v Barcelone vybehol legendárny basketbalista Earvin "Magic" Johnson, vykorčuľoval v Nagane na ľad s povestnou deväťdesiatdeviatkou na chrbte fenomenálny hokejista Wayne Gretzky.
"Splnil sa mi sen," dojato povedal šéf svetovej hokejovej federácie René Fasel.
Finále 2002 lámalo TV-rekordy
Rokovalo sa o tom niekoľko rokov. Už pred lillehammerskou olympiádou 1994 bola dohoda na spadnutie, ale neostal čas na dotiahnutie detailov. Svetlo sveta uzrela až pred naganskou 1998. Figurujú pod ňou podpisy tria Gary Bettman (NHL), Bob Goodenow (hráčska asociácia NHLPA) a René Fasel (IIHF).
"Nádejame sa, že olympiáda dvihne záujem o náš šport, a bude z toho ťažiť aj NHL," vysvetľoval jej viceprezident William Daly. "Môžeme len dúfať, že naganská olympiáda bude dobrý štartovací mostík pre olympiádu v Salt Lake City 2002. Myslíme aj na ďalšie olympiády, ale všetko ukáže až čas."
Čas ukázal. Vlani v júli NHL a NHLPA svorne oznámili, že dali zelenú svojim hráčom nielen pre Turín 2006, ale hneď aj pre Vancouver 2010.
Keď nezavážilo Nagano, určite zavážilo Salt Lake City. Sledovanosť finálového duelu Kanada - USA na minulej olympiáde prekonala všetky kanadské televízne rekordy: kanál CBC si naladilo 11 miliónov ľudí. V Spojených štátoch ho na obrazovkách videlo 38 miliónov. Od "zázračného" víťazstva amerického univerzitného tímu Herberta Brooksa nad zbornou ZSSR na olympiáde v Lake Placide 1980 v televízii na hokej nikdy toľko národa nehľadelo.
Zámorie zabudlo na Európu
Brooks aj po dvadsiatich dvoch rokoch sedel na lavičke, ale takej slávy ako voľakedy sa nedočkal. Eufóriu po finále zažívala opačná striedačka, kanadská. Javorové listy sa vrátili na olympijský trón po neuveriteľných 52 rokoch.
Na kanadskej lavičke sa tešil aj Wayne Gretzky. Už však nie ako hráč, ale ako výkonný šéf tímu.
Koučoval ho Pat Quinn a jeho kapitánom bol Mario Lemieux. V Nagane ním bol Great One.
V deväťdesiatom ôsmom mal Gretzky tridsaťsedem rokov a sníval o bodke za fenomenálnou kariérou v podobe zlatej olympijskej medaily. Prvý profiturnaj, turnaj snov alebo storočia, ako ho titulovali médiá, preňho spadol z neba v pravej chvíli. Aspoň sa tak zdalo.
Väčšina odborníkov prorokovala zámorské finále. Ale to prišlo na rad až na ďalšej olympiáde. V Nagane 1998 nezískala medailu ani Kanada, ani Spojené štáty.
"Sústredili sme sa na Spojené štáty a zabudli na Európanov," skonštatoval kanadský denník Toronto Star.
Kto neskáče, nie je Čech!
"Pozor na Čechov," ako jeden z mála zámorských expertov pripomínal Ron Wilson, ktorý doviedol Američanov k víťazstvu vo Svetovom pohári. "Dôvod? Majú v bránke Hašeka."
Hráčom mesiaca v NHL sa v decembri 1997 stal Hašek pred Jágrom. Český kouč Ivan Hlinka však razil inú filozofiu: "Naším tromfom je celé mužstvo." Ôsmi z neho začínali v Litvínove ako voľakedy on.
Česko bolo medzi poltuctom nasadených. Na rozdiel od Slovenska, ktoré si vypilo kalich horkosti až do dna. Nepostúpilo ani do hlavného turnaja, zámorské hviezdy merali cestu do Ázie zbytočne. Napokon skončilo až desiate.
Hlinkovci naopak vyradili oboch najväčších favoritov. Američania sa po štvrťfinálovej prehre 1:4 vyzúrili na nábytku izieb Olympijskej dediny. Kanaďania zúrili viac v duchu. V piatok trinásteho prehrali s Čechmi na samostatné nájazdy. Z piatich nepremenili ani jediný.
Došlo na Wilsonove slová. Kanadu odsúdil na boj o bronz Dominátor Hašek, ktorý na turnaji neinkasoval v priemere na zápas ani celý gól.
Božský brankár sa pred finále bál, či jeho mužstvo dokáže dotiahnuť olympijskú partiu až matovej koncovky. "Nechcel som sa vracať ako zlatý chlapec a mať na krku striebro," napísal neskôr vo svojej autobiografii. Po finále s ruskou zbornou si však mohol povedať: "Konečne som dosiahol čosi poriadne."
Rozhodol o tom zlatým gólom od modrej necelých dvanásť minút pred koncom 32-ročný obranca Petr Svoboda. "Vo Filadelfii ma vyprevádzali s tým, že v Nagane máme asi také šance získať zlato ako kokosy na snehu," smial sa.
Ivan Hlinka plakal, jeho asistent Slavomír Lener si musel holiť fúzy a Česko prežívalo ošiaľ. Vrcholil v deň príletu. V uliciach ich vítalo pol Prahy. Kto neskáče, nie je Čech.
Hašek skončil, no vrátil sa
Rusi vrátili Čechom najtesnejšiu prehru o štyri roky vo štvrťfinále, ale do boja o zlato sa v Salt Lake City nedostali.
Dominik Hašek, podľa Gretzkého najväčší brankár novovekej histórie, ktorý chytal už v Calgary 1988, povedal zbohom: "Bolo to krásne, ale nadišiel čas pre mladších."
Čerta. V januári mal 41 rokov a zasa figuruje v českej nominácii. S ním ďalších 21 hráčov z NHL. Z domácej ligy len brankár Hnilička.
NHL má všetko precízne zrátané: v Nagane hralo 122 hokejistov z tímov zámorskej profiligy a v Salt Lake City 125. Chváli sa návštevnosťou aj televíznou sledovanosťou. Aj olympiádami ilustruje imidž vlastnej súťaže.
O necelé tri týždne hrdo pridá do štatistík aj turínske čísla.
Olympijské turnaje snov
Nagano 1998 Finále: Česko - Rusko 1:0.
O bronz: Fínsko - Kanada 3:0
Najlepší strelec: Teemu Selänne (Fínsko) 10
Počet divákov: 282 532
Počet hráčov z NHL: 122
Salt Lake City 2002 Finále: Kanada - USA 5:2.
O bronz: Rusko - Bielorusko 7:2.
Najlepší strelec: Mats Sundin (Švédsko) 9.
Počet divákov: 268 127
Počet hráčov z NHL: 125
(Zdroj: www.nhl.com)
Nagano 1998 Účasť: 2176 športovcov (787 žien) zo 72 krajín
Športy: 8
Disciplíny: 68
Najúspešnejšia krajina: Nemecko 12 - 9 - 8
Najúspešnejší jednotlivec: Larisa Lazutinová (ruská bežkyňa) 3 - 1 - 1
Diváci: 1 275 529
Otvorenie: cisár Hirohito
Sľub: Kendži Ogivara (združenár)
Oheň: Midori Itová (krasokorčuliarka)
Perličky z análov
Priebeh komplikovalo počasie: sneženie, hmla, vetrisko, v zjazdovom lyžovaní sa až trinásťkrát menil program. Snoubordová premiéra so škandálom: Kanaďan Ross Rebagliati zlato za obrovský slalom zasvätil priateľovi, ktorý dva týždne predtým zahynul v lavíne, no o tri dni v jeho dopingovej vzorke objavili stopy marihuany. Odobrali mu zlato, no ďalší deň mu ho vrátili, lebo Športový arbitrážny dvor uznal kanadskú námietku, že látka nebola exaktne uvedená na zozname zakázaných. Do tretice ruská bežkyňa: v Albertville 1992 aj Lillehammeri 1994 bola medailovou hviezdou Ľubov Jegorovová, po diskvalifikácii za doping na MS 1997 za ňu zaskočila Larisa Lazutinová. Čo preteky, to medaila, dokopy päť. Jednu z troch zlatých získala v štafete, ktorú tvorili štyri mamičky piatich detí. Aj Lazutinovú napokon nachytali na dopingu, o štyri roky v Salt Lake City. Kráľom stopy v 20. storočí bol Björn Dählie: Nór tromi zlatými (10, 50 a 4 x 10 km) a jednou striebornou doplnil unikátnu zbierku tucta medailí (8 - 4 - 0), ktorou dodnes figuruje na čele historického rebríčka. Dva triumfy po hrôzostrašnom páde: rakúsky zjazdár Hermann Maier letel v zjazde vzduchom 70 m a zastavil sa o ďalších 55, nič sa mu však nestalo ("letel so mnou aj anjel strážny," žartoval) a o pár dní vyhral superobrovský aj obrovský slalom - ten ako prvý Rakúšan od Sailerovho hetriku v r. 1956. Hviezda XVIII. ZOH: Georg Hackl (Nemecko)"Nikto nevie načasovať formu tak ako on," tvrdí o Georgovi Hacklovi tréner nemeckých sánkarov Thomas Schwab. Fúzač z Berchtesgadenu je stelesnená istota. Štartoval už na piatich olympiádach a z každej sa vrátil s medailou. Z prvej (1988) a zatiaľ poslednej (2002) so striebornou, ale medzitým z troch po sebe (1992-98) so zlatou. Bol to prvý hetrik sánkarskej histórie. Hackl o pár mesiacov oslávi štyridsiatku, ale nebude chýbať ani v Turíne. "Veľká kariéra nemôže mať na konci malý cieľ," vyhlásil. Experti tvrdia, že má optimálne aerodynamické telesné miery a nadpriemerne vyvinutý jazdecký cit. A navyše hrozne rád vyhráva.
