Vo filme hrajú dvaja skvelí francúzski herci - Daniel Auteuil a Juliette Binoche. FOTO - MOVIEWEB.COM
Utajený (Caché) * Francúzsko/ Rakúsko/ Nemecko/Taliansko * 2005 * Scenár a réžia: Michael Haneke * Kamera: Christian Berger * Hrajú: Daniel Auteuil, Juliette Binoche, Maurice Bénichou, Annie Girardot, Bernard Le Coq * Premiéra v SR: 9. februára
Dráma Utajený je jeden z tých šťastných filmov, po ktorých zostane v kinosále niekoľkosekundové ticho. Časť publika by tlieskala, časť čaká, či sa po záverečných titulkoch neobjaví epilóg, ktorý by pomohol vyčítať, o čom film bol. Pre niekoho je to dráma, pri ktorej sa vám dve hodiny chvejú ruky. V horšom prípade umelecká absurdita, či nevydarený pokus o mysteriózny triler.
Georges, uznávaný moderátor relácie o literatúre, vedie s rodinou spokojný život v príjemnej parížskej štvrti. Až dovtedy, kým sa nezačnú v ich dome objavovať záhadné videokazety, na ktorých je zobrazený Georgeov byt, auto, ulica. Neskôr pribudnú kresby podrezaného kohúta, krv... Ten, kto je skrytý, dáva najavo, že pozoruje a snaží sa Georgeovi niečo pripomenúť. Z detstva sa vynára alžírsky chlapec Majid.
Haneke dokáže majstrovsky narábať s napätím, šokom a detailom. Ak by pokračoval v detektívke, vznikol by plnohodnotný triler. Haneke sa vydáva zaujímavejšou cestou a tvorí nekompromisnú štúdiu západného človeka a jeho konfrontácií s cudzo(rodo)u kultúrou.
Daniel Auteuil a Juliette Binoche v každom geste vedia, čo a koho hrajú. Na malých, do detailov premyslených rodinných scénkach vykresľujú drámu "nekomunikácie", pokrytectva a klamstiev. Pýtame sa: Dokáže západný človek ešte cítiť vinu? Je vôbec schopný plnohodnotne komunikovať?
Haneke nepolitizuje. Terorizmus a vojna v Iraku sa odohrávajú v druhom pláne, na plazmovej obrazovke v Georgesovej obývačke. Objektív skrytého režiséra je zameraný predovšetkým na individuálne prežívanie. Georges a Majid sú dvaja kohúti na jednom smetisku. A tak ako na kresbách jeden z nich musí skončiť na kláte. Šokujúca niekoľkosekundová scéna krvavej smrti nie je vulgárnym synonymom kečupového filmového násilia. Spôsob, akým prejaví "svoj názor a svoj pocit " Majid, je pre Európana-diváka Georgea len exhibíciou, ktorú pozná zo záznamov o moslimských samovražedných atentátnikoch. Nerozumieme tomuto spôsobu vyjadrovania. Pýtame sa: Prečo musí Majid trpieť tak teatrálne, hystericky a okázalo?
Utajený je provokatívna filmová metafora, ktorá majstrovsky balansuje medzi teorémou a trilerom. Haneke má každú scénu, detail, gesto a repliku pod kontrolou. Buričským prstom driape mokvajúcu ranu francúzskych novodobých dejín - Alžírsko. Pitve spokojného občana multikultúrnej Európskej únie bez anestézie.
V jeho interpretácii je i tak mŕtvy, hluchý, slepý, nemý, znecitlivený, zostalo len spokojné a zmyselná telo, ktoré vidíme v predposlednej scéne. Necháva svojho antihrdinu vypnúť telefón, zapiť tabletky na spanie, zatiahnuť závesy a ľahnúť si spať. Zatlčené, zadupané, domlčané, zašité.
Od 11.septembra 2001 nájdeme na plátne len málo filmov, ktoré by sa tak elegantne a presne vyjadrovali k stretu západnej a východnej kultúry. Haneke vytvoril drásajúci príbeh, ktorý rozpráva s chladnou racionalitou intelektuála chirurga. Divák v celkovej anestézii, má, samozrejme, právo operáciu odignorovať.
Autor: DIANA KACAROVÁ(Autorka je scenáristka)
