Ráno som vstával o šiestej, robotu som dokončil o siedmej a ľahol som si znova spať. V obývačke s pusteným televízorom. Zobudil som sa na slová, ktoré som chcel počuť už dávno: "KDH odchádza z vlády." Najprv som tomu neveril, myslel som, že ešte stále snívam.

Skončila sa vláda s Palkom, Lipšicom či Froncom. Našťastie, povedal som si. Hm, naozaj našťastie? Čo bude ďalej? Jediným východiskom sa zdala byť podpora HZDS. Presne toho istého hnutia, ktoré vládlo v 90. rokoch, v tých desivých rokoch mečiarizmu...

Pred chvíľou som sadol k počítaču a opäť som sa potešil. Našlo sa východisko, našťastie, teraz už naozaj našťastie. Načo zbytočne naťahovať, premiér Dzurinda si nepriamo priznal svoju prehru. Pravda, bojoval tvrdo, začalo sa to hneď od začiatku jeho druhého volebného obdobia na čele vlády. Kauzy okolo skupinky, Slobodného fóra či Ruska výrazne ovplyvnili jeho vládnutie. Teraz na sklonku jeho vlády už zvažuje predčasné voľby, skvelý ťah.

Prídu voľby o niečo skôr, ako sa pôvodne čakalo, no aj tak sa nič podstatné nestane. Kampane budú vrcholiť na jar a nie v lete. Asi jediný rozdiel. Súčasná koalícia sa už pravdepodobne nezopakuje, už by asi nestačil ani súhlas KDH (ktoré sa do toho zjavne nehrnie). Napriek tomu sa teším.

Už dlho som takto neschvaľoval Dzurindov krok ako v tomto prípade. Prišlo to neskoro, ale je to tu. Aspoň náznak politickej kultúry, koniec tohto parlamentu.

Autor: MATÚŠ KRČMÁRIK