Činohra SND Bratislava, Bengt Ahlfors: Posledná cigara l Preklad: Peter Kerlik l Dramaturgia: Martin Porubjak l Scéna: Miloš Pietor l Kostýmy: Simona Vachálková l Hudba: Víťazoslav Kubička l Réžia: Emil Horváth l Hrajú: Emília Vášáryová, Emil Horváth, Štefan Bučko, Ingrid Timková l Premiéra: 4. februára 2006 na Malej scéne

Posledná cigara, posledný bôčik, posledná láska? Nikdy nehovor nikdy, dáva po švédsky píšuci Fín nepriamo do podtitulku svojej hry. Prerozprávaný dej tejto hry pôsobí hrôzostrašne - do morbídnych snov, každodenných nenávistí, ba aj sexuálnych úchyliek starnúcich manželov, je primiešaný miestny pastor na motorke a jeho rozvádzajúca sa dcéra. Ak ste si už jej obsah niekde čítali, nezľaknite sa.

Posledná cigara je viac ako len banálnou fraškou na tému manželských a mimomanželských vzťahov. Nie je moralitou, ale ani provokáciou, čo z nudy búra hocijaké tabu. Autor však stojí na strane lásky, čo je vždy pomerne odvážne. S láskou sa dá polemizovať, nesúhlasiť, ale to je asi jediné, čo s ňou vieme urobiť, dáva nám najavo.

Jednotlivé scény sú vybudované s divadelným remeslom, ale zachovávajú si aj vnútornú životnú logiku. Pochopiteľné sú najmä nestarnúce city - kto nechcel aspoň raz niekoho na smrť milovať či z lásky zabiť?

Emil Horváth ako režisér, ale aj ako herec dokázal udržať príjemnú mieru fraškovitosti. Smiech je našťastie viac na strane divákov ako hercov, ktorí neprehrávajú a nie sú kŕčovití ani v citlivých situáciách.

Emília Vášáryová dodala svojej verne nevernej Anneli šarm i nadhľad, na jej vykreslenie využíva široký register svojho herectva. Štefan Bučko našiel v miestnom pastorovi svoju životnú úlohu, Helgeho viera je rovnako prirodzená ako jeho vášeň. Aj Ingrid Timková je vtipná v oboch polohách svojej Moniky - od hysterickej manželky až po chápavú dcéru.

Kostýmy Simony Vachálkovej dobre vystihujú charaktery postáv, scéna Miloša Pietora sa pokúsila o presah do inej dimenzie, možno však nápad o niečo predstihol jeho praktickú realizáciu.

Ako celok je hra vyváženým kompromisom medzi divadlom a jeho divákom, čo jej dáva veľkú šancu na divadelné prežitie. Možno sa Bengt Ahlfors príde po desiatich rokoch pozrieť na n-tú reprízu, ako to urobil v prípade Divadelnej komédie, ktorá tiež odštartovala z Malej scény.