FOTO

Princ z hviezdneho kopca

Ak veríte na rozprávky, potom musíte veriť aj na existenciu bratislavskej skupiny Princovia. Bohužial, jedna zo sľubných nových punkrockových skupín, ktorej lídrom bol spevák, gitarista a skladateľ Jaro Lederleitner, alias Leďo, známy z dlhoročného pôsobenia v legendárnej punkovej kapele Zóna A, sa prednedávnom rozpadla. Z odstupu času to vyzerá, že Princovia nikdy nemali šancu na prežitie. Od začiatku ju zrážali odchody členov a personálne zmeny, až sa Leďo jedného pekného dňa ocitol na pódiu sám s akustickou gitarou - pod menom Princ von Sternberk.

V posledných mesiacoch existencie však Princovia stihli nahrať prvý a vlastne aj posledný album - Čo takto otvoriť hubu?!. Leďo, ktorý odišiel zo Zóny v roku 2002 preto, lebo "skupina v posledných rokoch stagnovala a nechcela sa vyvíjať", hrá aj dnes klasický punk podľa vzoru 1977, ale so svojou novou kapelou chcel tento štýl oprostiť od rôznych klišé. "Hrať punk znamená kráčať uzavretým tunelom," vysvetľuje a dodáva: "Hovorili sme si, prečo nevymyslieť pieseň ako Luka od Suzanne Vega. Mám rád, keď môžem punk rozšíriť o popový rozmer."

Album Čo takto otvoriť hubu?! je výpoveďou osamelého punkera, ktorý v pesničkách Blbé stavy alebo Nové začiatky spieva o rovesníkoch, ktorí sa stratili na ceste životom, buď spohodlneli, alebo to jednoducho nezvládli. V ďalšej skladbe Princovia z rozprávky s nadhľadom opisuje rozširujúcu sa apatiu v spoločnosti - spieva o princoch, ktorým sa dnes nechce nič robiť a už vôbec nie zachraňovať princezné spod pazúrov drakov. Nie všetky jeho nové skladby sú trefy do čierneho, ale ak sa vydaria - ako napríklad veselá Dokonalý svet, oplatí sa ich vypočuť!

Po rozpade Princov stojí Leďo na novom začiaktu. "Keď som skončil so Zónou, veril som, že sa začína niečo nové. Teraz, keď sa rozpadli aj Princovia, už nie je nič. Neviem, čo bude ďalej," vysvetľuje s trpkým úsmevom bratislavský hudobník. O budúcnosť sa báť nemusí. Nie je ako jeho "spapučovatení " rovesníci.

Barbari zo Svätého Jura

Vandalov sa nemusíte báť. Nie sú žiadni potomkovia kmeňa, ktorý pustošil Európu niekedy v staroveku, ani banda futbalových chuligánov, ale mladá kapela, pochádzajúca zo Svätého Jura. Tvoria ju Pišta Wilson, Basia Noiseova a Walér Tornád, ktorí na svojom debutovom albume Lov vandalov predvádzajú hutný energický punk s pozoruhodnými textami.

Pritom títo hudobníci pôsobia na scéne už viac ako desať rokov, len pod iným menom. Hovoria si Čad a v extrémnom metalovom žánri sú známou kapelou, vystupujúcou aj v zahraničí. Vandali vznikli ako vedľajší projekt Pištu Wilsona, ktorý začal písať jednoduché pesničky nevhodné pre drsnú a komplikovanú produkciu Čadu.

"Všetko je to o rock and rolle, o slobode a o zábave," zmazáva Pišta rozdiely medzi štýlmi. "Metal, to je útok puškou, a punk úder holou rukou. Metal, najmä ten extrémny, je o technike. Punk je živel." Trio dalo o sebe výraznejšie vedieť v lete roku 2005 spoločným singlom s ich vzorom - Zónou A.

Pozor, nemýľte si ich pesničky s nitrianskymi Horkýže slíže. Vandali nehrajú pre deti, skôr znejú, akoby známa folkrocková kapela Slniečko začala hrať punk. Neriadia sa heslom No Future (žiadna budúcnosť) ako väčšina punkových kapiel, ktorých piesne broja proti nerovnoprávnej spoločnosti. Ich skladby sú veselými minipoviedkami, ktoré sa zvyčajne končia happyendom. Hrdinovia jeho textov sú všední ľudia ako napríklad svalnatý SBS-kár s malou hlavou, pekárka s guľatými lícami alebo hádzanárky štvrtej ligy, čiže postavy z toho najnormálnejšieho života.

"Všední ľudia? Básnik po vojne napísal: Babka ťahá na povrázku kozu. Kto si myslí, že táto starena je nepotrebná, ten je masovým vrahom," bráni sa Pišta Wilson a dodáva: "Nikto nie je všedný, každý je potrebný. Postavy v našich songoch sú vzácne tvory s veľkým srdcom."

Princ Leďo a Vandali. FOTO - HEŇA HENZELÍKOVÁ A VANDALI