ame. Rozmnožujeme ich delením starších trsov v marci.

Georgíny, begónie, muškáty a rastliny vo vegetačných nádobách, ktoré sme na jeseň uložili do priestoru na prezimovanie, raz za čas skontrolujeme a odstránime poškodené a nahnité hľuzy. Balkónové rastliny vo vegetačných nádobách zalievame len málo, nesmú však vyschnúť.

Užitočné je urobiť si plán využívania záhonov, na ktorých pestujeme zeleninu. Stačí nám vedieť rozlíšiť zeleninu prvej, druhej a tretej trate. Do prvej trate patria hlúboviny, plodová zelenina, zemiaky a buľvový zeler - táto zelenina potrebuje najväčšie dávky hnojenia (dobre vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj). Do tretej trate zaraďujeme strukoviny, ktoré sú na hnojenie najmenej náročné. Ostatné druhy zeleniny zaraďujeme do druhej trate, vyžadujú si pôdy v tzv. starej sile. Vyhneme sa tým napríklad červivosti mrkvy, zahnívaniu šalátov a podobne.

Živý plot z opadavých drevín, ako je javor a hrab, môžeme koncom zimy upraviť spätným rezom. Z výšky skrátime až polovicu, výrazne sa dá ubrať aj zo šírky. Platí tu rovnaká zásada ako pri iných drevinách - nikdy nerežeme pri mrazoch nižších ako -5 stupňov.

Korene čakanky šalátovej môžeme celú zimu rýchliť na puky. Pred týmto procesom majú byť uložené v chladnejšej pivnici pri teplote 1 až 2 stupne. Puky počas rýchlenia narastú pri teplote

5 stupňov za 70 až 100 dní, pri teplote 8 až 12 stupňov za 45 až 60 dní a pri teplote 18 až 22 stupňov za 25 až 30 dní. Rastliny nesmú byť počas celého obdobia rýchlenia osvetľované, lebo by zhorkli. Piesok s koreňmi má byť stále vlhký. Rýchliacu nádobu prikryjeme čiernou fóliou. (lov)