Maco
.
Dnes: výtvarník Ladislav Csurma
Otec výtvarníka Ladislava Csurmu mal chovnú stanicu nemeckých ovčiakov, takže bolo obdobie, keď ich mali doma deväť, a k nim ešte dva foxteriéry - aby chytali myši. Okrem vlčiakov mali totiž aj holuby, pri ktorých sa drží veľa hlodavcov, a mačky vzhľadom na koncentráciu psov neprichádzali do úvahy.
Nečudo teda, že výtvarník si život bez psov nevie predstaviť a dnes má tiež slušný zverinec. Malého jazvečíka, majestátneho anglického buldoga a obrovského novofundlanďana. A desiatky ďalších plemien aspoň na obrázkoch, lebo psy, a zvieratá vôbec, sú obľúbeným námetom jeho obrazov.
Bez psa bol Laco Csurma iba krátko, keď sa presťahoval do Bratislavy. No keď na výstave psov uvidel anglického buldoga, hneď sa rozhodol, že si ho zadováži. V osemdesiatych rokoch bolo však buldogov na Slovenku minimum, nakoniec si teda sučku doniesol z Moravy. Na nej si overil, že nie je pravda, že pes do bytu nepatrí. Naopak, v tesnom kontakte so svojím pánom je oveľa šťastnejší než osamelé psy v kotercoch na dvore. Bugyna sa však dožila len troch rokov, uhynula po ťažkom pôrode. Zo straty člena rodiny sa výtvarník spamätával v Luxemburgu, kde istý čas žil a pracoval. A jedného dňa tam naďabil na chovnú stanicu anglických buldogov.
"Bolo tam jedno šteniatko, ktoré sa ako maličké chytilo do drôteného oka a zanechalo to na ňom psychické stopy, všetkého sa bálo. O bojazlivého psíka nebol záujem. Mne sa páčil, ale býval som v bytíku, kde som mal zmluvne zakázané chovať zvieratá. No keď som sa vracal na Slovensko, zistil som, že vtedy už sedemmesačného Rufa ešte stále majú. Dohodol som sa teda s majiteľmi, že mi ho predajú za nižšiu cenu, lebo tieto psy tam boli veľmi drahé, a zobral som si ho."
Začiatky boli ťažké. Rufo bol vyplašený, vôbec sa nechcel pohnúť z bytu, len ležal pod stolom.
"Mal napríklad panický strach z igelitových tašiek. Postupne som si však získal jeho dôveru, ukázal mu, že igelitky môžu skrývať dobroty, a dnes je z neho perfektný pes."
Rufo získal množstvo ocenení a má aj množstvo potomkov. Jeden z jeho synov je napríklad šampiónom v Izraeli. A hoci sú buldogy tvrdohlavé dominantné psy s bojovou povahou, Rufo, keďže bol odmalička zvyknutý stretávať sa s inými psami a zvykol si na ne, mohol po čase dostať kamaráta.
"Susedia mali jazvečíčku, no veľmi sa o ňu nestarali. Keď porodila, zostalo z vrhu jediné šteňa vo veľmi zlom stave. Určite by neprežilo, tak sme sa ho ujali. Aspoň mal Rufo pohyb. Okrem toho, dovtedy trpel nechutenstvom, no len čo prišla konkurencia, záujem o misku vzrástol."
No a keďže dvojka sa osvedčila, čoskoro do domácnosti pribudol ďalší pes. Novofundlanďan, krásny veľký pes s priateľskou povahou. Brit, ktorému hovoria Maco. Miluje vodu, dokáže nastúpiť do člna bez toho, aby ho prevrátil, a vášnivo rád aportuje. A veľmi ho baví nosiť košík. Keď ho má v papuli, nič ho nerozptýli, aby ho odložil, vždy ho vzorne donesie aj s nákupom domov.
(bd)
Rufo
