Indická režisérka Mira Nairová získala vlani v Benátkach za Monzúnovú svadbu Zlatého leva. Soundtrack k nej zostavoval Mychael Danna, ktorý robil už hudbu k jej filmu Kamasutra. Danna dal dokopy indických muzikantov a spoločne nahrali hudbu, ktorá je rovnaká ako život hrdinov filmu, stretáva sa v nej starý a nový svet. Pôvodné kompozície sú spojené s obradnými indickými melódiami znejúcimi pri strojení nevesty a opúšťaní rodičovského domu. Baraat akoby vás na chvíľu preniesol na Balkán k Emirovi Kusturicovi, nechýba romantická melódia typická pre indické filmy a je tu i tradicionál Allah Hoo v aranžmáne Nustrata Fateha Ali Khara.

Pre mládež odkojenú ázijskou MTV sú určené tri záverečné remixy a skladba dehli.com a ústrednú melódiu Aaj Mera Jee Kardaa (Dnes moje srdce túži) kombináciu pandžábskych melódií a bhangra rocku - skomponoval a naspieval údajne jeden z najlepších spevákov tohto indického štátu Sukhwinder Singh. Tento soundtrack je ako ozajstná svadba roztancovaný, veselý, no občas i smutný a rozjímajúci. Ak už máte po krk sláčikov a írskych motívov v stereotypných hollywoodskych filmoch, tento soundtrack vrelo odporúčam.

Tento soundtrack pozostáva z devätnástich cover verzií piesní The Beatles v podaní súčasných hviezd. Ide o kombináciu ich Nr.1s Help (Howie Day), We Can Work It Out (Heather Nova), Let It Be (Nick Cave) a menej známych skladieb Two of Us (Aimee Mann), Youve Got to Hide Your Love Away (Eddie Veder), Im Looking Through You (The Wallflowers), Golden Slumbers (Ben Folds).

Neviem, či to bola požiadavka producenta soundtracku, alebo len pokorná úcta ku kapele. No výsledná podoba takmer všetkých piesní sa nesie v polohe originálov a je väčšinou až folkovo uhladená s dominujúcimi akustickými gitarami.

Osviežením je banjo v Mothers Nature Son (Sheryl Crow) a najlepšou skladbou soundtracku je pre mňa Blackbird, ktorý sa v podaní Sarah McLachlanovej stal ešte krehkejším než originál. Príjemné počúvanie, no priznám sa, že som čakal viac zmien v štýle posledného albumu Tori Amos.

Meno Phila Glassa som dlho poznal len z článkov v hudobných časopisoch. Keď som však pred mnohými rokmi videl Reggiov film Koyaanisqatsi, bol som očarený. A zostávam dodnes. Či už ide o hudbu ku Kundun, alebo novú hudbu k Draculovi z roku 1931. Práve vďaka svojej filmovej hudbe je Glass spomedzi všetkých minimalistov najznámejší.

Tento box obsahuje 5 CD. Sú na nich nahrávky, ktoré vyšli už predtým - Koyaanisquatsi, Powaqqatsi, Dracula, La Belle et la Bete, no piaty disk prináša celý rad doteraz nevydaných rarít - hudbu k filmom Petra Greenawaya (The Man in the Bath), Atoma Egoyana (Diaspora) a Godfreya Reggia (Evidence). Naozajstná lahôdka, ktorú môžem počúvať neustále.

Autor: MIRO ULMAN(Autor je filmový publicista)