Mohol by nás zaujať aj kostol reformnej cirkvi, ktorý vznikol roku 1691 z obvodových múrov tureckej mešity. Po silnom zemetrasení roku 1763 museli kostol spolu s ostatnými zničenými obydliami znovu postaviť. Podľa záznamov sa zem zatriasla v štyroch vlnách, pričom tá druhá bola najničivejšia. Zrútili sa domy, zem popraskala, poprepadávala sa a na viacerých miestach vznikli jazierka. Katastrofu sa snažila zmierniť panovníčka Mária Terézia udelením rôznych úľav a výsad.

V okolí obce sa našlo aj slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec navštívil aj archeológ prof. Dr. Eisner a za ústretovosť a ochotu obci pri archeologickom výskume venoval môjmu otcovi, ktorý bol notárom, knihu Slovensko v praveku aj s venovaním.

Môj otec veľmi rád fotografoval. Jeho snímky sú mi vzácne, lebo ako chlapec som bol pri tom, keď ich tvoril, či už v teréne, alebo v tmavej komore. Mnohé z nich sú zaujímavé a majú aj dokumentárnu hodnotu. Pre túto rubriku sme vybrali dve.

Keďže v Modranoch okrem tradičných konských poťahov nepremávali nijaké dopravné prostriedky, môj otec si roku 1929 zadovážil na pôžičku Škodu 4 R. Na nej sa okrem notárskych povinností občas robili aj výlety do okolia.

Na fotografii z roku 1934 vidieť na hladine Dunaja niekoľko vodných mlynov pri obci Moča.

Na druhej fotografii je "noblesná" spoločnosť z blízkeho okolia, ktorá sa zúčastnila na "halászlépárty" v Patinciach v roku 1935. Na blatníku auta sedí Ján Doval, správca školy zo Šrobárovej, kam som aj ja chodil do slovenskej školy, lebo v Modranoch bola iba maďarská. Na stúpadlách je ďalej pani Kukurová, manželka vedúceho notára z Marcelovej so sestrou. Vedľa nej sedí pani Udvardiová, manželka správcu maďarskej školy v Marcelovej. Posledná na stúpadle je pani Kvetová, manželka správcu slovenskej školy z Mudroňovej. Pani učiteľka Dovalová, v dlhom plášti, sa opiera o zadnú časť voza. Za volantom sedí môj otec, vedúci notár z Modran, za ním je moja matka. Ako vidieť, príslušníci slovenskej i maďarskej národnosti tvorili družnú spoločnosť.

K Modranom mám silný vzťah, lebo tam som prežil detstvo od svojho narodenia v roku 1927. Štefan Ballay, Bojnice

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme

na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete, chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať

materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk