kup a maďarský primas, dnes kardinál László Paskai.
Podľa autora článku, známeho historika Krisztiána Ungváryho sa síce v archíve niekdajších komunistických tajných služieb nepodarilo nájsť Paskaiho viazací akt, životopisné údaje agenta sú však totožné s údajmi cirkevného preláta.
Paskai podával tajným službám pod krycím menom Učiteľ správy o cirkevných činiteľoch a podľa historika sú jeho hlásenia veľmi neurčité a neobsahujú na nikoho kompromitujúce informácie. Pravdepodobne ho získali vydieraním.
Paskai sa stal biskupom v roku 1978, ostrihomským arcibiskupom v roku 1987, post maďarského primasa zastával v rokoch 1993 až 2002. Ungváry Paskaimu vytýka skôr to, že bol voči komunistickej moci príliš ústretový ako biskup a arcibiskup, verejne dokonca pochválil komunistického diktátora Mátyása Rákosiho za to, že s cirkvou "hľadal kompromis" a nikdy sa nezastal perzekvovaných kňazov a veriacich.
Podľa súčasného maďarského lustračného zákona môže vydávať archív komunistických tajných služieb údaje o agentoch tretím osobám vrátane médií iba v prípade, ak dotyčný dobrovoľne uzná, že je verejne činnou osobou. To však odmietli už aj niekoľkí poslanci parlamentu a vlani tiež najvyšší predstavitelia niekoľkých cirkví. Odôvodnili to tým, že by lustrácia cirkevných predstaviteľov narušila autonómiu cirkví.
V Budapešti sa v pondelok začalo prerokúvanie žaloby internetového serveru origo, ktorá žiada, aby súd rozhodol, či cirkevní preláti naozaj nie sú verejne činné osoby.
(pm)
