Či a ako je naša spoločnosť pripravená prijať inakosť, to sa ukáže až vtedy, keď kdesi z okraja všeobecného záujmu vystúpi nejaká menšina a upozorní na svoju existenciu. Jedným z takých príkladov je festival kultúry nepočujúcich. Tí tak každý druhý rok vyšlú do sveta signál o sebe, o svojich problémoch, ale aj o výsledkoch vlastného snaženia.
Novým prvkom tohtoročného festivalu v Nitre bola bohatá účasť zahraničných hostí i súborov. Európa má teda o také podujatie záujem.
Súťažnú časť festivalu tvorilo divadelné umenie. Najvyššiu úroveň mali zahraničné predstavenia. Dokázali vypovedať o viacerých životných pocitoch nepočujúcich - o samote (vo víťaznej hre festivalu, pantomíme Moja samota v podaní talianského divadla Senza parole), diskriminácii a hrubosti (v ďalšej odmenenej hre Čierna - biela z Hradca Králové).
Festival neobišiel ani humor. V repertoári ho malo Divadlo nepočujúcich z Brna (v odmenenej hre Kouzelník Tom Kiks).
Žiaľ, slovenské predstavenia ostali iba na úrovni cvičení, etud a scénok, absentovalo divadelné predstavenie v pravom slova zmysle. Jediným súborom, ktorý vystúpil mimo súťaže a má ambície zmeniť sa na profesionálne divadlo nepočujúcich, je Effeta z Nitry, ktorá predviedlal pohybovo-pantomimickú kreáciu Dávid a Goliáš. Aj tu sa viac prihliadalo na vizuálny efekt (hralo sa na veľkej scéne Divadla Andreja Bagara) ako divadelne hodnotnú výpoveď.
Od zahraničných hostí sa slovenskí nepočujúci mohli učiť spoznávaniu vlastných hodnôt i smelosti vo vystupovaní, kultivovanosti prejavu i zdravému sebavedomiu.
Pomohlo im k tomu niekoľko odborných seminárov pod vedením skúsených pedagógov z Bratislavy a Brna. Na stretnutí s politikmi zasa dostali príležitosť upozorniť na seba aj prezentovať svoje požiadavky.
Autor: MARTA ŽILKOVÁ(Autorka je publicistka)
