. "Okruh dedičov zisťuje na Slovensku notár a podobne je to aj v ďalších krajinách Európskej únie," hovorí Ľubomíra Miklovičová z ministerstva spravodlivosti.

O čosi komplikovanejšie to môže byť, ak vám zomrie príbuzný v zahraničí. Tam naši notári nemajú nijaké právomoci. Spravidla prejednávajú iba dedičstvo po našich občanoch a v prípade cudzincov vtedy, ak sa taký majetok nachádza na našom území.

Ak zomrel vo Francúzsku človek s naším aj tamojším občianstvom, náš notár sa o tom nedozvie. "Nemáme sa o tom ako dozvedieť," hovorí viceprezident notárskej komory Miloslav Kováč. Neznamená to však, že o svoje dedičstvo prídete. Ak sa cudzí štátny orgán, či už súd alebo notár, dozvie, že po poručiteľovi zostali dedičia aj v cudzine, vykoná podľa Kováča štandardné pátranie. Sú to však raritné prípady a väčšinou sa dedičia kontaktujú cez ambasády príslušných krajín.

To isté robia naši notári, ak na Slovensku zomrie rodič, ktorého deti žijú v zahraničí. "Väčšinou sa obraciame na naše zastupiteľské úrady v príslušnej krajine, aby nám pomohli to zistiť a pomohli nájsť týchto dedičov," vraví Kováč, ale vzápätí dodáva, že ani toto nie sú časté prípady, "lebo väčšinou rodina o sebe vie".

Ďalšou zásadou je, že nehnuteľný majetok sa prejednáva vždy príslušným orgánom štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza bez ohľadu na štátne občianstvo. Ak by teda zomrel Slovák, ktorý má dom v Rakúsku, dedičstvo by sa prejednávalo tam. Ostatný majetok, ktorý mal na Slovensku, by normálne prejednal slovenský notár. "Ja nemôžem prejednávať majetok Slováka v Rakúsku a takisto rakúsky notár nemôže prejednávať majetok Rakúšana na Slovensku," dodáva Kováč s tým, že v takýchto prípadoch rodina zvyčajne na súd sama pošle podnet, aby sa dedičstvom zaoberal. (rp)