retnutia s ňou. Nazývajú ju Moby Dick a veria, že je stelesneným diablom. Kapitán lode Peguod, námorníkmi prezývaný Hromovládca, sa s ňou stretol tiež a vyzval ju na boj na život a na smrť. Námorníci mu musia obetovať pred plavbou na jeho lodi svoje duše. Prenasledovanie sa začína.
Lov veľrýb je hlavným motívom románu Biela veľryba. Lov Moby Dicka má inú atmosféru ako iné bežné plavby rybárov za potravou - v príbehu ide o posadnutosť veľrybou albínom s jej tajuplnými schopnosťami, ktorou trpí kapitán lode. Preto sa mení na nezvyčajnú drámu, ktorá sa musí skončiť pre účastníkov tragicky.
Rybári obyčajne nepreceňujú svoje sily a veľmi dobre poznajú svoje slabiny. Vzdať sa pri silnejšom súperovi však pre Hromovládcu neprichádza do úvahy, jeho šialená nenávisť je vlastne snahou dokázať, že on ovláda more a že nejaká veľryba, a k tomu ešte biela, jeho panstvo nemôže ohroziť.
Herman Melville necháva na čitateľovi, aby posúdil kapitánovo správanie. On je len rozprávačom príbehu, známeho vo všetkých prístavných krčmách, kde sa grupujú námorníci, hľadajúci prácu na veľrybárskych lodiach. Taktiež je vynikajúcim rozprávačom, ktorý pozná prírodu, oceány a lode, ich stavbu, techniku lovu veľrýb a nenudí čitateľa ani pri podrobnom opise.
| „Týmto včasným obratom okolo osi mal čln zaujať postavenie proti hlave veľryby, ešte kým bola pod vodou. No Moby Dick akoby tento úskok postrehol a s inteligentnou prefíkanosťou, ktorú mu prisudzovali, sa v zlomku chvíle opäť presunul tam, ako bol predtým a zbrázdenú hlavu bleskurýchle vrazil pod čln… A takto ho držiac zatriasla Biela veľryba ľahučkým cédrovým člnom, ako trasie mierna, no podstatou krutá mačka myšou." |
Hlavným hrdinom románu je ryba - podľa dnešných znalostí vorvaň - ktorá priťahuje svojím bielym, nezvyčajným sfarbením. Nie je agresívna v tom zmysle, ako jej to pripisujú námorníci, a už vôbec nemá vlastnosti, ktoré jej pripisuje kapitán. Je vystrašená, lebo človek ako jediný jej ubližuje, bráni si svoje teritórium, svoj život. Ona je pánom mora, nie naopak.
Človek okupuje jej prostredie, človek ju loví a zabíja. Jej správanie nemá ľudskú logiku a zviera už vôbec nemá nadprirodzenú schopnosť prefíkane sa mstiť. Jeho víťazstvo je len odkazom prírody, že človek zabudol načúvať prostrediu, povýšil sa na vládcu sveta a dokonca sa stal jeho ničiteľom. Je v Moby Dickovi stelesnený Boh? Pre prvého veslára lode, ktorá mizne pod hladinou, áno. On zostáva nažive, aby priniesol Jóbovu zvesť o lodi a nesmiernej tvrdohlavosti, posadnutosti či šialenstve jej kapitána.
Autor príbehu nezažil úspech svojej knihy, dokonca zomrel v biede. Dnes vieme, že jeho zážitok z dobrodružnej plavby, aj keď veľrybu nelovil, a zajatia u kanibalov bol taký silný, že ovplyvnil celý jeho život. Kanibali sa podľa Melvilla správali lepšie ako civilizovaní ľudia.
Melvilla objavilo až dvadsiate storočie, keď sa slávil návrat k romantizmu. Jeho ďalšie diela úspech románu - epopeje o mori, veľrybe, ale najmä o ľudskej snahe vyrovnať sa prírode či ju ovládnuť - nedosiahli.
Príbeh veľryby si autor nevymyslel, švédski námorníci poznali príbeh albína - ryby, čo nazývali „Mocha Dick". V skutočnosti vorvaňa ulovili - keď ako starý, unavený prestal bojovať. Na tele mal toľko šrámov, že sa nedali spočítať, a na konte 31 životov ľudí a niekoľko veľrybárskych lodí.
V roku 1810 sa teda skončila aj legenda o krvilačnej beštii pri ostrove Mocha. Vyvolala siahodlhé diskusie o prírode a spôsobe, ako k nej človek pristupuje, a dala základ dobrodružnému Melvillovmu románu.
Dnešná polemika o love veľrýb, o ich vymieraní, nemôže na poetickosti knihy vôbec nič ubrať. Môže len ukázať, že bezbrehá posadnutosť takmer vždy vedie k záhube. Taktiež varuje pred naším koristníckym vzťahom k prírode. Rovnako ako Melville vo svojom dramatickom a majstrovsky vyrozprávanom príbehu.
Autor: ds
