FOTO - PETER HRNČIŘÍK

"Mám toľko práce a tak málo času. Túto úlohu chcem urobiť mimoriadne dobre a stále zvonia telefóny, kolegovia sa ma stále niečo vypytujú." Ak sa často dostávate do takýchto situácií a máte pocit, že vám situácia prerastá cez hlavu, môžete sa dostať do stresu. Každý však

reaguje na pracovné požiadavky aj na pôsobenie vonkajších faktorov inak - odolnosť voči stresu závisí napríklad od náročnosti práce, pracovných vzťahov, zdravotného stavu, ale aj od

záujmu o prácu. Ani naša odolnosť voči stresu nemusí byť stále rovnaká.

Podľa odborníkov je určitá miera stresu pre nás stimulujúca - je dokázané, že nedostatok podnetov môže byť rovnako stresujúci ako primerane náročná práca. Krátkodobý stres môže človeka motivovať k vyš-šiemu výkonu, ale dlhodobý stres má škodlivé účinky. Môže spôsobiť problémy s bezpečnosťou, depresie, vyhorenie, srdcové ťažkosti.

Podľa štúdie, ktorú z materiálov Ministerstva práce Nového Zélandu prevzalo Stredisko pre štúdium rodiny je však zlé, keď sa váš "osobný zásobník" rýchlejšie vyprázdňuje ako sa dopĺňa. Zaujímavá práca, uspokojivé vzťahy, dobré zdravie a rodinné pomery ho napĺňajú, zložité pracovné podmienky, konflikty v práci, emocionálne vyčerpávajúca práca, nadbytok (alebo nedostatok) práce a problémy doma ho vyprázdňujú. Aby človek nepodľahol stresu, je potrebné udržiavať rovnováhu medzi týmito faktormi.

Stresovaný človek sa môže stať úzkostlivým, podráždeným, depresívnym strácať sebadôveru, mať horšie vzťahy s kolegami a pracovné výsledky. Prieskumy ukazujú, že v organizácii, kde vládne stres, je nízka morálka práce a zlé pracovné vzťahy, nízka produktivita a kvalita práce, veľa zranení a veľa sťažností od zákazníkov.

Psychológ Roland Geissel-hart vo svojej knižke Zvíťazte nad stresom píše, že záleží na postoji každého jednotlivca, ako rýchlo a ako výrazne začne (alebo nezačne) trpieť stresom. Podľa Geisselharta škodí tlak a záťaž viac tým ľuďom, ktorí sú extrémne ctižiadostiví a orientovaní na konkurenčný boj. Lepšie sú na tom tí ľudia, ktorí sa dokážu vyvarovať premrštených predstáv a nárokov.

"Kariérizmus ako črta totiž nemusí nevyhnutne viesť k úspešnej kariére," hovorí psychologička Brigita Trimajová. "Ak človek nemá dostatočné schopnosti a extrémne túži po úspechu, väčšinou sa menej pozerá na ostatné hodnoty, a preto neinvestuje napríklad do nezištného vytvárania priateľských vzťahov. A keď sa dostane do krízovej situácie nemá zázemie." Sú samozrejme situácie, keď musíte viac pracovať a priatelia aj koníčky idú bokom, ale nesmie to trvať príliš dlho. "Keď napríklad nastúpite do nového zamestnania a potrebujte sa dobre uviesť, môžete nejaký čas pracovať viac, ale treba si vedieť ustrážiť istú hranicu," radí Trimajová.

Dôležité je tiež vytvárať si pre zvládnutie záťažových situácií nové stratégie, nestanovovať si príliš náročné ciele a naučiť sa uplatňovať techniky na odbúravanie stresu. (gal)

Príčiny zbytočného stresu na pracovisku

prísne pracovné postupy - neumožňujú ľuďom robiť vlastné rozhodnutia pri každodenných problémoch, s ktorými sa stretávajú na pracovisku slabá komunikácia návrhy a požiadavky sú zamietnuté bez rozmýšľania nejasnosť vo funkciách alebo úlohách (zamestnanec nevie, čo je jeho povinnosť) neurčitosť alebo stagnácia v kariére nezrovnalosť medzi kvalifiká-ciou a schopnosťami a nárokmi práce nedostatočné ohodnotenie malá možnosť podieľať sa na rozhodovaní slabé vzťahy so spolupracovníkmi konflikty a násilie na pracovisku požiadavky práce si odporujú s rodinným životom druhá práca nedostatočne rôznorodá práca, rozkúskovaná alebo zdĺhavá práca nedostatočná alebo nadmerná pracovná náplň časový tlak Zdroj: http://www.workinfo.govt.nz/documents/uploads/managestress.pdf

Rôzne kategórie práce

V nasledujúcom rozdelení sú uvedené štyri kategórie práce, z ktorých si každá vyžaduje rozdielny prístup a spôsob ako nakladať so stresom.

1. zdravá práca - práca, ktorá teší, je zaujímavá a stimulujúca, s rôznorodými úlohami a osobným riadením spôsobu jej vykonávania

Prevencia stresu - významnejšie stresory možno preventívne eliminovať

2. "samovyrábanie" stresu z práce - niektorí ľudia si sami vytvárajú stres na pracovisku, napríklad odmietajú požiadať o pomoc pri plnení úloh alebo odmietajú rozumné zmeny Prevencia stresu - zaistiť lepšie riadenie danej osoby

3. zle organizovaná práca - nemá znaky prirodzene stresujúcej práce, ale v dôsledku zlej organizácie jej vykonanie trvá podstatne dlhší čas

Prevencia stresu - kombináciou metód prevencie stresu by mal zamestnávateľ zaistiť odstránenie znakov zle organizovanej práce

4. prirodzene stresujúca práca - tento typ práce si vyžaduje veľké emocionálne vypätie, intenzívnu, dlhodobú koncentráciu alebo má závažné dôsledky v prípade zlyhania pracovníka

Prevencia stresu - v tejto práci sa vyskytujú stresory, ktoré sú niekedy intenzívne a nezvládnuteľné, väčšinu z nich nemožno eliminovať alebo izolovať, zamestnávateľ by sa mal zamerať na posudzovanie a riadenie stresorov

Zdroj: http://www.workinfo.govt.nz/documents/uploads/managestress.pdf