potreba každého človeka," píše v eseji Domov bez domova, ktorá sa zaoberá týmto fenoménom, Nina Beňová. "Práve absencia sociálneho rozmeru domova je tým okamihom, keď človek prichádza o domov ako taký."

Najväčším problémom sa tak nestáva neprítomnosť fyzického príbytku, je ním strata prístupu k maličkostiam - pre nás bežným - ako je elementárna hygiena. Takíto ľudia nakoniec prepadnú sociálnou sieťou až na absolútne dno a pohybujú sa nie na periférii, ale akoby mimo spoločnosti.

Vzťahu dieťaťa a matky, ktorá najmä v prvých rokoch života predstavuje domov, sa venuje Mirina Hochelová. Neskôr sa dieťa odpútava a domov pre neho nadobúda "neopakovateľnú atmosféru, vôňu a príznačnosť. Tu sa dieťa pomaly zakoreňuje, pomaly sa oddeľujúc od matky".

V dnešnej spoločnosti sa pojem domov stáva stále častejšie prázdnou nálepkou. Tak možno chápať fenomén domova dôchodcov a reality šou, v ktorých ide o náhradu skutočných domovov istými "akože". O nahrádzaní a karnevalizácii píše Daniel Hevier v štúdii Nevinný a vinný.

V aktuálnom čísle sa stretneme aj s profilmi osobností ako Alfred Schütz a Zygmunt Bauman. Na otázky odpovedá sociálna antropologička Alison Clarková a známy a renomovaný sociológ Michel Maffesoli. Nájdeme aj niekoľko recenzií na knihy a klasickú hudbu či predstavenie maliara Mareka Ormandíka.

"Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať," napísal svojho času básnik. Doma "sme medzi svojimi, všetko cudzie, neznáme ostalo vonku a veríme, že nás pred ním chránia dobre zamknuté dvere," uzatvára Miroslav Marcelli. (tp)