Rotterdamský festival je jedným z mála významných filmových podujatí na svete, kde je tradične bohato zastúpená i kinematografia bývalých socialistických krajín. Tento rok je v programe 26 ruských filmov a 13 titulov z bývalých sovietskych republík, 8 maďarských, 6 českých, 4 slovenské, resp. so slovenskou koprodukciou (Piatok alebo iný deň, Príbehy obyčajného šialenstva, Slnečný štát, Šílení) a po dvoch zástupcoch majú Rumunsko a Slovinsko.

Od roku 1995, keď sa začali udeľovať tri rovnocenné hlavné ceny, ich získali už tri ruské, po dva rumunské a české filmy (Knoflíkáři a Divoké včely), jeden kazašský a jeden z Bosny a Hercegoviny.

Filmy z týchto krajín pre rotterdamský festival už niekoľko rokov vyberá Ľudmila Cviková. Pre festivalový denník povedala: "Po prvý raz sa tento rok uchádza o Tiger Award poľský film Óda na radosť. Nakrútili ho traja čerství absolventi filmovej školy. Je to film o ich generácii, používajú v ňom jej jazyk a hudbu. A svoj manifest si i produkovali. Cítili potrebu nakrútiť film o probléme, ktorý je spoločný pre celú východnú Európu: emigrácia mladých ľudí na Západ."

Óda na radosť je zatiaľ tretia v tradičnej diváckej súťaži. Tú po štyroch dňoch vedie iný film s témou emigrácie, iránsky The Fish Fall in Love o mužovi, ktorý sa po mnohých rokoch vracia do vlasti. Druhá priečka patrí filmu Ahlaam, ktorý nakrútil iracký režisér Mohamed Al-Daradji, inšpirovaný vlastnými zážitkami, keď po páde Husajna niekoľko týždňov pomáhal na psychiatrickej klinike. Režisér žije od roku 1995, keď v Bagdade zavraždili jeho politicky aktívneho brata, v Holandsku a do vlasti sa vrátil len pre nakrúcanie.

Naše filmy sa zatiaľ premietali len pre novinárov. Slnečný štát, uvádzaný v sekcii Cinema of the World: Time & Tide, má v tohtoročnej ponuke veľkú konkurenciu. Diváci v nej už mali možnosť vidieť i novinku Stevea Buscemiho Lonesome Jim s Casey Affleckom a Liv Tyler v hlavných úlohách. Film je neutešeným pohľadom na život v malom meste. Buscemi ho nakrúcal vo svojom rodisku a v továrni, ktorá patrí jeho rodičom.

Obraz Ameriky, aký nevidíme v hollywoodskej produkcii, ponúka i novinka Stevena Soderbergha Bubble. Film o ťažkej ekonomickej situácii v Ohiu a jednej vražde nakrútený s amatérskymi hercami, čo mu dodávajú na autenticite, mal americkú premiéru pred pár dňami a americký filmový priemysel nie je veľmi nadšený. Je to totiž po prvý raz v histórii, keď je film známeho oscarového režiséra uvedený súčasne v kinách, káblovej televízii i na videu.

"Zaujíma ma, ako to dopadne," povedal režisér. "Ideálne by pre mňa bolo, keby si ľudia pozreli film v kine, páčil by sa im a cestou domov by si ho kúpili i na DVD. Budem rád, i keď si ľudia pozrú Bubble len na videu či v televízii. Videl som doma mnoho filmov, na ktoré sa mi nepodarilo dostať do kina a vo väčšine prípadov som nemal pocit, že by som tým o niečo prišiel. Nemyslím, že Bubble spôsobí kolaps filmového priemyslu. Môže však prinútiť ľudí pozrieť sa na veci z iného pohľadu. Vždy som si myslel, že presne to je úloha filmu."

Autor: MIRO ULMAN(Autor je pracovníkom SFÚ)