Divadlo Jána Palárika Trnava l Matjaž Zupančič: Manželské hry l Preklad a réžia: Michal Babiak l Dramaturgia: Mirka Čibenková l Scéna: Ján Zavarský l Kostýmy: Eva Farkašová l Hrajú: Peter Kočiš, Dagmar Bajnoková, Linda Zemánková/Ingrid Filanová, Jozef Bujdák/Andrej Palko l Premiéry: 27. a 28. januára.

Manželské hry patria do žánru gaučovo-obývačkových detektívno-bulvárnych situačných komédií. Pri prevahe anglosaskej bulvárnej dramatiky je inscenovanie slovinského autora osviežujúce. Divadlo v Trnave i sám režisér Michal Babjak dlhodobo vyvíjajú sympatické úsilie na prezentáciu dramatiky našich južných slovanských kolegov, hoci v tomto prípade by sa zišlo na preklade do slovenčiny ešte trochu pracovať.

Slovinec Matjaž Zupančič má aj ako režisér skúsenosti s divadlom, ako muž zas skúsenosti so ženami, vo svojich Manželských hrách sa to všetko pokúsil dať dokopy. To, čo hre chýba na dokonalosti dramatickej stavby, sa pokúsil kompenzovať prekvapujúcimi zvratmi deja a v zábleskoch aj autorskou úprimnosťou.

Hra vychádza zo všeobecne prežívaných životných situácií, do ktorých je primiešané hranie sa na vysokú spoločnosť, ale i pokus o pochopenie mužsko-ženských vzťahov v balkánskom štýle.

Popísať pocity žiarlivého muža sa Zupančičovi podarilo pomerne vtipne. Aj herecky je Peter Kočiš ako Bernard - muž neverný svojej žene s jej najlepšou priateľkou - svetlým bodom produkcie. Jeho prejav je dôveryhodný, ba dokonca ani nehrá len v prvom pláne.

Horšie je to s jeho partnerkami, či s jeho mladším súperom v ringu žien. Pre spravodlivosť treba povedať, že problémy vznikajú už na úrovni textu. Ženské myslenie si autor predstavuje pomerne zaujímavo, vzťah dlhoročných priateliek patrí obsahovo skôr do sféry sci-fi, ešte banálnejšie dopadá vykreslenie vzťahu staršej ženy a mladšieho muža. Jozef Bujdák bol v úlohe mladého milenca Ivana typovo dobrý, žiaľ, zostalo len pri výzore.

Ani Dagmar Bajnoková ani Ingrid Filanová sa v postavách manželky Sone a jej priateľky Viery nevedeli dostatočne uvoľniť. Ich komika je trochu kŕčovitá, na niektorých miestach prechádzajú scény až do trápnosti, nie však len vinou hercov.

Scéna Jána Zavarského i kostýmy Evy Farkašovej podporujú hranie sa protagonistov na "vysokú spoločnosť". Dramaturgicky zdôvodniteľné, no vo výsledku sporné bolo zvýraznenie manželky čiernou parochňou.

Trnavské divadlo ponúklo svojmu obecenstvu titul, na ktorý manželka pokojne zoberie aj manžela, nielen divadelne odolnejšiu kamarátku. Nenáročná produkcia v Trnave je však ďalším dôkazom, že ľahký bulvár je jeden z najťažších žánrov, ktorý chce od hercov viac, ako im vie ponúknuť.