Dlhodobo ho trápili vážne zdravotné problémy. Vlani ho trikrát operovali, z chorôb sa nezotavil a nemohol osláviť ani svoje 75 narodeniny, ktoré mal len pred pár dňami.
Nekonfliktný a sympatický Rau strávil v politike celý život. Vyučil sa za kníhkupca, ako 21-ročný však už vstúpil do politiky.
Začínal na radnici v rodnom meste Wuppertal, neskôr bol dve desaťročia premiérom najľudnatejšej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Nevyhýbali sa mu ani politické prehry. Koncom 80. rokov neúspešne bojoval o kancelársky post s Helmutom Kohlom a nevyšli mu ani prvé prezidentské voľby, keď prehral s Romanom Herzogom.
O pár rokov neskôr však vytúžený post získal. Vždy sa snažil spájať, obrusovať hrany a nie rozdeľovať. Ako prvý nemecký prezident vystúpil v izraelskom parlamente. V Knessete prosil Židov o odpustenie nacistických zločinov. Kritizoval porušovania ľudských práv vo svete a otvorene o tom hovoril aj na štátnych návštevách v Číne a Nigérii. Povzbudzoval Nemcov, aby sa otvorili cudzincom. Už pri inauguračnej reči povedal, že chce byť prezidentom všetkých, čo žijú a pracujú v krajine, aj keď nemajú nemecký pas.
Nebál sa hovoriť nahlas aj o tom, čo bolo nepríjemné. V roku 2001 vyvolal celonárodnú diskusiu, keď povedal, že Nemci nemôžu byť hrdí na svoju národnosť. Pred odchodom z funkcie zase nabádal krajanov, aby boli optimistickejší a neutápali sa v zlej nálade. Kritizoval aj politikov a manažérov, ktorých označil za chamtivých a sebeckých.
Súčasní politici ho považujú za veľkého štátnika a demokrata. Kancelárka Merkelová pri podpise do kondolenčnej knihy ocenila, že nikdy nepolarizoval spoločnosť. Izrael aj nemecká židovská obec zase ocenili jeho úsilie o zmierenie medzi Nemcami a Židmi. ľudia si ho pamätajú ako silne veriaceho človeka, ktorý sa snažil o to, aby sa Nemecko traumatizované svojou nacistickou minulosťou stalo tolerantným národom, ktorý bude svet rešpektovať.
Autor: Berlín
