PRAHA - Každé ráno o pol šiestej vliezol do vane a pod prúdom horúcej vody čítal, písal a premýšľal, čo urobí s americkou a vlastne celou svetovou ekonomikou. S touto stratégiou prežil sedemdesiatdeväťročný Alan Greenspan na čele Federálneho rezervného systému troch prezidentov, zažehnal niekoľko kríz a stal sa vzorom hádam všetkých centrálnych bankérov sveta. Utorok je posledný deň, keď tento "plachý okuliarnatý účtovník" - ako Greenspana popísal preslávený Christopher Hitchens - zastáva úrad najvplyvnejšieho bankára sveta.

"Viem, že si myslíte, že rozumiete tomu, čo hovorím, ale nie som si istý, že je vám jasné, že to, čo odo mňa počujete, je to, čo si myslím," smial sa finančným trhom, ktoré mu viseli na perách každý raz, keď vystúpil s nejakým vyhlásením. Všetky svoje kroky vysvetľoval snahou dosiahnuť inflačné ciele Fedu, ale jeho opatrenia obvykle mali ďaleko hlbšie príčiny. Keď dvakrát ročne prednášal v Kongrese správu o stave ekonomiky a finančného sektora, experti z prejavu analyzovali hádam i predložky. A napokon, keď sa Georgea Busha počas zápasu s Johnom Kerrym spýtali, čo urobí ako prvé v prípade nejakých udalostí, odpovedal súčasný prezident lakonicky: "Spojím sa s Alanom Greenspanom." Maestro, ako sa vďaka schopnosti hry na klarinete a saxofóne Greenspanovi hovorí, totiž svojimi rozhodnutiami dokázal "prekorčuľovať" nejednu krízu. Tá americkej burzy v druhej polovici 80. rokov bola len začiatkom. V čase, keď susedné Mexiko (1994) a neskôr (1997/98) Rusko a juhovýchodná Ázia trpeli finančnou nákazou, tiahla už americká ekonomika na koniec deväťročného obdobia ozdravenia. Čerešničkou na torte bola Greenspanova úloha v záchrane trhov po kolapse investičného fondu Long-Term Capital Market, ktorý v roku 1998 počas štyroch mesiacov prerobil 4,6 miliardy dolárov a jeho pád mohol podľa expertov rozkolísať celú americkú ekonomiku.

Kritici naopak Greenspanovi vyčítajú neschopnosť zabrániť technologickej bubline, ktorá na konci tisícročia vyvolala najprv burzovú horúčku, a potom i vlnu krachov. Greenspan napokon dlhodobo dával najavo, že nevidí úlohu centrálnej banky v tom, aby potvrdzovala alebo vyvracala správnosť burzového rastu. Koncentroval sa predovšetkým na to, aby správne zareagoval v prípade náhleho zlomu. To sa mu aj podarilo. V posledných rokoch svojho mandátu potom vystupoval predovšetkým proti protekcionizmu v obchodnej politike Spojených štátov.

(čtk)