Hral "čudnú" hudbu s dominanciou klavíra, ktorá niesla džezové prvky, a mala sebazničujúcu punkrockovú energiu, neobvykle vysokú kvalitu interpretácie i kompozície. Zvláštne sfarbený hlas privádzal texty do uší aj do hlavy ako o život. Jeho poňatie notoricky známych sinatrovských štandárd príjemne znepokojovalo, bolo drzé, neučesané i neobvykle príťažlivé a pôvodné piesne sa niesli presne v tom istom duchu. V ostatných dvoch rokoch do posledného miesta napĺňal kluby, veľké sály, zámocké nádvoria. V auditóriu vyvolával davové šialenstvo ako rocková hviezda, keď jeho interpretácia pripomínala mixtúru Micka Jaggera v speve a Jimmiho Hendrixa v zaobchádzaní s nástrojom.

Predaj debutového albumu Twentysomething (2003) (ak nerátame polroka predtým vydanú platňu Pointless Nostalgic, ktorá sa nijako nepropaguje a na pultoch nie je) sa priblížil trom miliónom kusov. Stal sa tak najpredávanejším britským džezovým umelcom všetkých čias, čo znamenalo, že popri famóznej Norah Jones bol práve tým, kto najviac priblížil džez širokému publiku. V neobvykle sofistikovanej, a zároveň paradoxne neučesanej verzii. Hovoríme tak o džeze "ako ho nepoznáme". V cullumovskej verzii s posunom obvyklých hraníc do všetkých možných smerov, bez akejkoľvek degradácie kvality.

Aktuálny album Catching Tales obsahuje nový materiál, ktorého vznik podrobne Cullum popisuje v priloženom booklete. Je to fascinujúce čítanie o kolážových spôsoboch tvorby osobnosti, ktorá žije hudbou 24 hodín denne a doslova všetko je pre neho inšpiráciou.

Zároveň badáme príslušnú pokoru chlapca, ktorý pozná svoje korene i tvrdú profesionálnu prácu a pamätá si časy, kedy si zarábal ako pianista v pizzerii. Hudobný materiál je náročný, ale stráviteľný - len treba dôkladné "prežutie" v podobe viacnásobného intenzívneho počúvania. Tak objavíme skryté chytľavé momenty, vystopujeme náročnosť Cullumovej hry na piano, pochopíme kombinácie nástrojov, aranžmány a investíciu do dôslednej sprievodnej hry.

Platňa nemá hity, hladina úrovne všetkých skladieb je nadpriemerná. Má mnoho prekvapujúcich vrstiev a spevácky vývoj ich posúva do predtým nepoznaných sfér. Je to skutočne plnotučná hudba s príslušným pocukrovaním, ale nie presladením. Nie nadarmo ho táto platňa posunula medzi horúcich kandidátov prestížneho ocenenia Brit Awards v kategórii najlepší britský umelec.

Autor: Pavel Malovič(Autor je pesničkár a publicista)