Väčšina Gruzíncov energetickú krízu rieši nakupovaním nafty za špeciálnu polovičnú cenu. Na benzínových staniciach sa po výpadku dodávok plynu tvoria dlhé rady. Prezident Saakašvili sľúbil, že do pondelka bude všetko v znovu normále. FOTO - REUTERS |
"Od pondelka sa do Tbilisi vráti normálny život," sľúbil gruzínsky prezident Michail Saakašvili v živom televíznom prejave. Krajina je už týždeň bez elektriny a plynu.
Gruzínci prežívajú ťažké dní. Po výbuchoch na plynovode v Severnom Osetsku, ktoré odrezali krajinu od dodávok ruského plynu, prišla snehová búrka a vyradila z činnosti elektrické rozvody. Uprostred netradične tuhej zimy prežíva táto kaukazská republika najťažšiu energetickú krízu v histórii.
Podľa Saakašviliho stojí za krízou Kremeľ, ktorému sa nepáči zahraničné smerovanie Tbilisi a ako nátlak na krajinu využíva energetickú prevahu. "Táto zima bola poslednou, keď na nás mohli zaútočiť takou energetickou ofenzívou. Od jesene začína fungovať nový plynovod, staviame nové hydroelektrárne a nové energetické trasy," povedal v prejave po predčasnom návrate zo švajčiarskeho Davosu. "Ak sa chceme stať úspešnou európskou krajinou, musíme tento útok odraziť."
Gruzínsko v najbližších dňoch začne odoberať plyn z Iránu, ktorý privedie cez Azerbajdžan. Cieľom nového kontraktu má byť ukončenie energetickej závislosti Gruzínska od Ruska.
Väčšina Gruzínska na čele s prezidentom je presvedčená, že nedeľné výbuchy v Severnom Osetsku, ktoré zastavili dodávky plynu, neboli teroristické útoky, ako to vyhlasovala Moskva, ale obyčajná sabotáž namierená proti nim. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi už preto prischla nová prezývka - Gasputin.
Opravy ruského plynovodu mali ukončiť pôvodne už dnes, podľa najnovších informácií, to však bude trvať ešte niekoľko dní. Gruzínci sú presvedčení, že Rusi predlžujú opravu naschvál. Moskva sa bráni, že ide o technicky náročnú operáciu.
Saakašvili v televíznom prejave zopakoval, že rokovania o gruzínskom členstve v NATO sú v plnom prúde, z čoho je podľa neho Moskva nervózna.
Po zmanipulovaných parlamentných voľbách a revolúcii ruží v roku 2004 sa Gruzínsko obrátilo smerom k EÚ a Severoatlantickej aliancii. Moskvu navyše prinútilo na urýchlený odchod vojakov z ruských základní v Gruzínsku.
Kremeľ však má okrem energetickej prevahy ešte jednu zbraň v zálohe. Úplne otvorene podporuje separatistické režimy v Južnom Osetsku a Abcházsku, s ktorými si Tbilisi stále nevie poradiť.