Keď z mysu Canaveral na Floride vyštartoval raketoplán Challenger (Vyzývateľ), už o dve a pol sekundy sa nad pravým motorom na pevné palivo objavilo deväť obláčikov dymu. To ešte nik netušil, že krúžok gumy za 900 dolárov, ktorý práve zhorel, sa postará o jednu z najväčších katastrof 20. storočia. O ďalších 70 sekúnd raketoplán nad hlavami zhrozených divákov explodoval a z modrej oblohy začal padať nekonečný dážď ohnivých črepín. Zajtra, 28. januára, od tejto tragédie uplynie 20 rokov.
Verejnosť aj odborníci očakávali let Challengeru z mnohých dôvodov. Členka posádky, učiteľka Christa McAuliffeová, mala prvý raz v histórii viesť televízne vyučovanie z obežnej dráhy Zeme. Vybrali ju spomedzi 11-tisíc uchádzačov. Na palube bola navigačná družica a laboratórium, ktoré malo študovať Halleyho kométu. Okrem toho to bol už dvadsiaty piaty let raketoplánov vôbec, čo mohla byť príležitosť na malú oslavu. Odvážnu učiteľku, ako aj Judith Resnickovú, Francisa Scobeeho (veliteľ), Michaela Smitha (pilot), Ellisona Onizuku, Ronalda McNaira a Gregoryho Jarvisa však očakával iný osud. Po tom, čo raketoplán vo výške 15 kilometrov vybuchol, kabína asi 25 sekúnd pokračovala zotrvačnosťou v ceste, takže do oceánu sa zrútila z výšky 21 km. Možno v momente dopadu na morskú hladinu boli niektorí astronauti pri vedomí.
"Je to ohromná strata pre celý národ," vyhlásil vtedajší prezident Ronald Reagan, ktorý označil sedem ľudí z posádky Challengeru za hrdinov. "Pred devätnástimi rokmi, takmer na deň presne, sme prišli o troch astronautov pri strašnej havárii na Zemi. Nikdy sme však nestratili astronautov, ktorí už vzlietli. Ešte nikdy sme nezažili takúto tragédiu."
Reagan vymenoval prezidentskú vyšetrovaciu komisiu. Jej členom bol známy fyzik Richard Feynman, ktorý sa verejným funkciám vyhýbal, tentoraz sa však nechal prehovoriť. Práve on na televíznych obrazovkách ukázal, ako sa tesnenie pokazilo. Nalial naň pohár ľadovej vody, a guma okamžite stratila svoju elasticitu a prestala tesniť. Plameň horiacej náplne z motora cez ňu prenikol, ako autogén rozrezal hlavnú nádrž rakety, a zapálil dva milióny litrov paliva.
Citlivosť tesnenia na nižšie teploty bola konštrukčnou chybou, o ktorej sa vedelo. Pretože 28. januára 1986 bola na myse Canaveral teplota okolo nuly, väčšina inžinierov z dodávateľskej firmy so štartom nesúhlasila. Vedenie firmy sa však postavilo proti vlastným špecialistom. Rovnako aj vedenie NASA, napriek tomu, že aj zvnútra sa ozývali nesúhlasné hlasy. Bola to ohromná nezodpovednosť, ktorá sa vypomstila. Stratou siedmich životov, 3 miliárd dolárov a 2,5-ročným zastavením štartov raketoplánov, čo súčasne znamenalo podstatné obmedzenie výskumu kozmu. Bol to znovu raketoplán, tentoraz Discovery, ktorý po obnovení letov vyniesol na obežnú dráhu Zeme unikátny Hubblov kozmický ďalekohľad. Astronómovia vďaka tomu dostali šancu podrobne študovať vzdialené oblasti kozmu, čo prinieslo rad prelomových poznatkov a prekrásnych záberov vzdialených svetov.
Katastrofa raketoplánu sa však zopakovala. 1. februára 2003 pre chybnú vonkajšiu izoláciu pri pristávacom manévri zhorela Columbia a v nej sedem astronautov. Bol to opäť šok. A bol to opäť Discovery, ktorý vlani v lete ako prvý po prestávke odletel do kozmu. Po dramatickej sedemhodinovej oprave izolácie na obežnej dráhe, ktorú sledoval celý svet, sa úspešne vrátil. Odvtedy sú lety raketoplánov opäť zastavené, a NASA nezostáva iné, než sa dočasne spoľahnúť na služby starnúcich ruských rakiet Sojuz a Progress.
"Vzhlídl jsem do vesmíru a viděl na obloze díru, boží trest pro tebe, kdo pyšnou rukou saháš na nebe," spieva Jaromír Nohavica v pesničke Hviezda. Spolu s príbehom Challengeru nám pripomína, že výskum kozmu sotva kedy bude prechádzkou ružovou záhradou.
