Lekári Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorí sa podieľali na liečbe Martina Farkaša, sú s jeho zdravotným stavom spokojní. Sám pacient na otázku, ako sa cíti, odpovedal: "Fyzicky sa cítim už relatívne dobre. A duševne? Tiež relatívne dobre na to, čo sa stalo."
Martin Farkaš utrpel pri havárii tržné rany a popáleniny hlavy, tváre a rúk. Sprievodným javom opuchu mozgu bola čiastočná strata pamäti. Lekári nevedeli uviesť, kedy a v akom rozsahu a či vôbec sa mu oživia spomienky na udalosti bezprostredne pred, počas a po havárii: "Je to rýdzo individuálna záležitosť," hovorí prednosta kliniky úrazovej chirurgie Miroslava Kitka. Primár anestéziologického oddelenia Peter Beluš, ktorý pri lôžku Martina Farkaša strávil najviac času, hovorí: "U pacienta momentálne nevidím žiadny zdravotný problém. Dopredu sa nedá jednoznačne povedať, či sa nevyskytnú nejaké komplikácie."
Lekári nemocnice boli vystavení počas celej hospitalizácie Martina Farkaša enormnému tlaku médií i politikov. "V takých podmienkach sa pracuje veľmi ťažko. Lekár oveľa dlhšie uvažuje aj nad rutinnými zákrokmi, viacnásobne overuje inak bežné rozhodnutia. Všetko, našťastie, dopadlo dobre.
Prinášame prepis záznamu tlačovej besedy s nadporučíkom Martinom Farkašom, ktorý ako jediný zázrakom prežil leteckú katastrofu vojenského lietadla An-24, a jeho manželkou Michaelou.
Pán Farkaš, pamätáte si okolnosti nehody?
"Prepáčte, na priebeh letu a udalostí po nehode vám odpovedať nebudem. Z profesionálnych aj osobných dôvodov."
Pamätáte si to?
"Pamätám si veľmi málo"
Čo si myslíte, že vás zachránilo?
"Veľké šťastie."
Čo si pamätáte?
"Sedel som na sedadle a bol som pripútaný."
V ktorej časti lietadla?
"V zadnej."
Pamätáte si, ako ste po havárii telefonovali s manželkou?
"Čiastočne."
Čo sa dialo po havárii?
"Prepáčte, na tieto otázky naozaj nemôžem odpovedať."
Veríte v Boha?
"Áno."
Nemôžete odpovedať, pretože to máte zakázané alebo preto, že si to nepamätáte?
"Neodpoviem vám na to z osobných dôvodov, je to pre mňa ešte veľmi čerstvé."
Ako sa teraz cítite?
"Fyzicky sa cítim už relatívne dobre."
A duševne?
"Tiež relatívne dobre na to, čo sa stalo."
Čo bolo prvé, čo ste povedali manželke, keď ste sa stretli v nemocnici?
"Najprv som ju nespoznal, bolo to trošku humorné, potom sme sa zvítali."
Mohla by povedať manželka, ako prebiehalo prvé stretnutie?
"Čo povedal? Miška, ahoj..."
Čo vás viedlo na misiu a ako vidíte svoju ďalšiu budúcnosť?
"Vidím ju ako ‚finančiak' v mechanizovanom prápore v Leviciach. Na misiu ma viedla hlavne možnosť kariérneho rastu, prípadne zarobenia si peňazí."
Budete ešte niekedy zvažovať ďalšiu misiu?
"V súčasnosti je zákon postavený tak, že nerozhodujeme my, či ideme na misiu, alebo nie, dostávame to rozkazom. Ale už sa určite na žiadne výberové konanie hlásiť nebudem."
Sadnete si ešte niekedy do lietadla?
"To mi podľa mňa robiť problém nebude, pretože ak usúdi technik, že lietadlo je v poriadku, a pilot s ním odletí, nevidím v tom nijaký problém."
Môžete nám povedať aspoň to, či sa na palube dialo pred nehodou niečo zvláštne?
"Nie, nedialo sa nič zvláštne, panovala tam veľmi dobrá nálada."
Teraz sa veľa diskutuje o bezpečnosti lietadiel An-24. Zistilo sa, že z tisíc vyrobených kusov päťdesiat spadlo. Čo si myslíte o bezpečnosti týchto aeroplánov?
"O tom vám, bohužiaľ, veľa nepoviem, ja som ekonóm, a nie technik."
Pamätáte si na situáciu, keď ste po havárii telefonovali manželke?
"Iba veľmi hmlisto, možno sú to viac dohady ako fakty."
Otázka pre manželku: Čo vám manžel vtedy povedal?
"Manžel ma volal o tri štvrte na osem a povedal mi, že lietadlo sa zrútilo. Spojenie sa prerušilo, následne som volala ja jemu a dozvedela som sa, že sa naozaj zrútilo. Uverila som, že sú v lesoch niekde už asi na Slovensku, že chodia okolo lietadla... Takisto mi povedal, že je v poriadku. Žiaľ, na ostatných som sa už nestihla opýtať. Hneď som zastavila auto pri ceste, bola som totiž na ceste do Trebišova ako ostatné rodiny, ktoré si išli po svojich. Na najbližšom odpočívadle som obvolala záchranku, letisko, vojakov, všetkých, ktorí mi v tej chvíli napadli."
Čo ste vtedy prežívali?
"Nebolo to jednoduché, snažila som sa dovolať. Rozhodla som sa pokračovať ďalej v ceste do Košíc, mám tu brata, ktorý mi pomohol. Prioritné bolo pre mňa zistiť, čo sa stalo. Overiť, či je to pravda a či je môj manžel v poriadku. Na základe toho telefonátu som vedela, že tu je istá nádej."
Kedy ste prvýkrát videli manžela a v akom bol stave?
"Vtedy, keď už po operácii ležal na ARO. Bolo to v piatok nadránom asi o tretej v noci."
Otázka pre M. Farkaša: Pamätáte si na stretnutie so slovenským záchranárom, ktorý vás asi štyri kilometre od miesta tragédie ošetroval?
"Pamätám si, že som sa stretol s maďarským záchranárom, stretnutie so slovenským si už nepamätám."
Spomínate si, že ste počuli po nehode nejaké hlasy?
"Áno, počul som ich."
Otázky na manželku: Odkedy ste spolu? Ovplyvní táto nehoda nejako váš vzťah?
"Už sme spolu päť rokov, ale poznáme sa ešte dlhšie. Pol druha roka sme manželia. To, čo sa stalo, náš vzťah určite nejako ovplyvní, utuží ho."
Otázka na M. Farkaša: Vraj ste mali so sebou nejaký talizman od svojej manželky?
"Mal som od nej štvorlístok, už asi päť rokov som ho nosil v preukaze poistenca. Či to malo nejaký vplyv, o tom sa môžeme iba dohadovať."
Údajne nastúpilo do lietadla viac vojakov, než bola jeho kapacita. Čo je na tom pravdy?
"Nemám o tom žiadnu informáciu. Sedeli sme všetci na miestach."
Mohli by ste bližšie popísať náladu, ktorá tam vládla?
"Všetci sme bavili družne, tešili sme sa domov, na svoje rodiny."
Čo je pravdy na tom, že ste po havárii dlhšie hľadali s mobilom príjem signálu?
"Nebudem vám odpovedať na túto otázku."
S kým prvým ste po nehode hovorili?
"Buď to bola 158-čka, alebo manželka, neviem v akom poradí."
Snažili ste sa po nehode niekomu zo svojich kolegov pomôcť?
"Nebudem odpovedať na otázku."
Videli ste po nehode nejaké telá?
"Nebudem odpovedať."
Zmenila tragédia váš postoj k životu?
"Myslím, že nie."
Pán Farkaš, chceli by ste niečo odkázať pozostalým?
"Že im veľmi držím palce a že s nimi súcitím."
(sen)
