FOTO
Stále iba 35-ročný americký tenista JIM COURIER skončil kariéru na konci roku 1999 ani nie v tridsiatke. Aj tak však stihol za 13 sezón zarobiť len oficiálne vyše 14 miliónov dolárov, vyhrať štyri grandslamové tituly (po dvakrát Paríž a Melbourne), 23 turnajov, Davisov pohár, stať sa svetovou jednotkou a takmer legendou. V tomto roku na Australian Open prevzal Courier mikrofón po Johnovi McEnroovi, komentuje zápasy pre domácu stanicu Seven a robí krátke rozhovory na dvorci. V Aréne Roda Lavera sme ho požiadali o rozhovor.
Prečo ste skončili s aktívnym tenisom tak zavčasu?
"Odišiel som z okruhu po 13 sezónach, pre mňa to nebolo skoro. Mal som dosť, stačilo."
Stále ste o pár mesiacov mladší než Agassi a on ešte hrá. Ba drží sa vo svetovej desiatke. Nepomýšľali ste na takú dlhú kariéru?
"Nie, ani na chvíľu a ani o rok dlhšie. Zažil som veľa krásnych momentov, vychutnal si tenis, hral som tvrdo, dobre a úspešne, stálo to dosť síl a skončil som v pravý čas."
Čo hovoríte na obvinenia v knihe bývalého švédskeho tenistu Magnusa Normana, ktorý podozrieva Agassiho z nečistej hry a možného užívania zakázaných látok, aby mohol byť v takej kondícii v pokročilom veku?
"Je to dosť odvážne, aby hráč obvinil súpera bez dôkazov. Môže to vyvolať napätie, ba až rozpáliť ohnisko. Magnus by si mal dať pozor, lebo Andreho advokát určite také veci sleduje a toto môže skončiť na súde."
Myslíte si, že by sme v tenise našli viac takých, čo dopujú, ale neboli ešte prichytení?
"Tenis, ako každý iný šport, alebo dianie v spoločnosti nemá zaručenú ochranu proti neduhom. Navyše tu ide o slušné peniaze, odmeny a slávu. Niektorí ľudia v honbe za takýmito ziskami podvádzajú a usilujú sa ísť za cieľom aj nečisto. V minulosti i teraz sme ich odhalili a sprísnené dopingové testy odhalia ďalších. Podvádzať je ľudské a prečo by bol tenis výnimkou."
Aké náročné bolo prevziať mikrofón po Big Macovi?
"Veľmi ľahké. Nestarám sa o to, kto komentoval predo mnou, robím si svoju prácu a sústredím sa len na to. Nechcem s ním súťažiť, kto je lepší. John je skvelý zabávač, ja chcem priniesť iný pohľad, svoj štýl."
Čo je ťažšie - hrať alebo komentovať?
"Novinárčina je malina. Skoro nič oproti hraniu."
Na ktoré chvíle z hráčskych čias si najviac spomeniete?
"Mal som to šťastie, že ich bolo požehnane a môžem si vyberať z množstva. Je veľmi zložité rozhodnúť sa pre jeden moment. Určite nezabudnem na prvenstvo v Davisovom pohári, grandslamové tituly či niektoré vynikajúce zápasy, ktoré vošli do archívov. Neviem zvoliť najkrajší. To je, akoby ste mali kopu detí a museli vybrať najmilšie."
Čo viete o Slovensku?
"Veľa nie. Nikdy som tam nebol, ani v Česku. Najbližšie som hral vo Viedni, a tak dúfam, že raz sa k vám dostanem. Poznám len váš tenis, hrával som ešte keď končil Mečíř, na kurte sme sa však nestretli. Hral som proti Kučerovi s bilanciou 3:1. V mojej poslednej sezóne ma zdolal na tráve v Queense, ale najťažší zápas sme odohrali na Roland Garros 1996, kde som vyhral v piatich setoch v 3. kole. Bol to špičkový hráč."
Váš pohľad na výkony Dominika Hrbatého?
"Odviedol tu smelé a heroické zápasy, založené na skvelej kondícii. Je to veľký hráč. Obdivujem ho, ako dokázal využiť svoje schopnosti. Vypol sa k maximu, často ide na doraz, na dno svojich síl a čerpá z takej hĺbky, ako málokto. Nepoznám veľa hráčov, ktorí by sa prinútili siahnuť k svojim posledným rezervám. Hlboko pred ním snímam klobúk. Pripomína mi Lendla tvrdou prácou a prístupom. Herne však ešte nie. Nemá síce mnoho slabín, avšak niekedy mu trochu zlyhá forhend, podľa počasia aj podanie, lebo má vysokánsky nadhod, veľa však kompenzuje pohybom."
Čo robíte teraz v osobnom živote?
"Som podnikateľom, založil som firmu Inside Out Sports Entertainment, ktorá sa zaoberá usporadúvaním športových podujatí, najmä tenisových. Zameriavame sa na série veteránov nad 30 rokov ako som sám. Voláme ich Champions Cup Series. Je v nich päť turnajov na území USA a okrem mňa štartuje aj McEnroe, Martin, Wilander, Ivaniševič, Cash, Muster a ďalší. Hrá sa o pekné peniaze a veľa z toho venujeme na charitu. Som pohrúžený v biznise, mám ešte jednu firmu One Night Events na jednorazové podujatia a tá napreduje veľmi rýchlo. Nechcem byť trénerom, nemám o to záujem. Hrávam exhibície, komentujem v USA a Austrálii. Nie som ženatý, nemám deti, ale rád by som si založil rodinu, pracujem na tom, povedané tenisovo - trénujem."
USA už dávno nedopadli tak zle na grandslamovom turnaji, ako tu v Melbourne. Roddick bol posledným mužom v nedeľu a Davenportová v utorok. Čo to znamená?
"Americký tenis bol na vrchole toľké roky. Stali sme sa rozmaznaní a chceli by sme stále vyhrávať. Lenže teraz pribúdajú noví hráči z nových krajín, ktorí vedia hrať a súťažiť. Takže musíme sa zahryznúť do práce a vychovať atleticky výborných tenistov, čo je náročné, lebo deti majú v USA plno iných možností. Popularite tenisu v Amerike to však neuškodí, máme početných a silných sponzorov, ľudia chodia do hľadísk, je to predsa šport."
