Zákon na jednej strane výrazne rozširuje okruh osôb, ktorým konflikt záujmov zapovedá. Popri členoch vlády a parlamentu sa vzťahuje aj na šéfov ústredných štátnych orgánov, napríklad tajných služieb, členov vedenia centrálnej banky, pozemkového fondu, mediálnych rád, policajtov, prokurátorov, sudcov, vedúcich štátnych a krajských zamestnancov a platených krajských i obecných zastupiteľov.

Všetci budú musieť oznamovať príjmy a dary, ktorých súhrnná hodnota za rok presiahne 100-tisíc českých korún, novo získané nehnuteľnosti a pôžičky do verejne prístupných registroch.

Poslanci však zo zákona vynechali, aby zverejňovali aj prírastky majetku manželiek a manželov či majetku, ktorý s nimi majú v spoločnom vlastníctve. To by bol podľa nich neúmerný zásah do súkromia ich blízkych, ktorých vraj nemôžu "trestať" za to, že ich partner vykonáva verejnú funkciu.

"Často dochádza k tomu, že sa tí, na ktorých sa zákon vzťahuje, z tejto povinnosti vyvlečú práve tým, že presúvajú majetky na blízke osoby," upozorňuje riaditeľka českej pobočky organizácie Transparency International Adriana

Krnáčová. Podľa odborníkov to verejným činiteľom aj v budúcnosti umožní jednoducho maskovať pochybne získaný majetok - stačí napríklad novo získanú nehnuteľnosť napísať na manželku.

Mimovládnym organizáciám tiež prekáža, že evidencia nebude ústredná, každá inštitúcia si musí zariadiť svoj vlastný register a ten nebude v elektronickej podobe prístupný cez internet. "Považujeme to za zbytočnú obštrukciu, ktorá ide proti transparentnosti a logike celého zákona," hovorí Krnáčová.

Aj napriek tomu však považuje zákon za výrazný pokrok. "Už iba z hľadiska vymožiteľnosti. V platnom zákone nebolo jasne povedané, ako jeho porušenie trestať. Teraz je presne stanovené, čo sa stane." Za porušenie zákona hrozí pokuta až pol milióna korún.

Podľa Transparency International patrí Česko v rámci Európskej únie medzi štáty s najvyššou mierou korupcie. V celosvetovom rebríčku sa delí o 47. až 50. priečku s Gréckom, Namíbiou a Slovenskom.