Veľkolepo prezentovaná výstava Slovenský mýtus predstavila našej verejnosti diela výtvarnej klasiky. V prostredí idylických námetov kopcov a lúk a zobrazeniach pracovitého ľudu sa človek ľahko ponára do predstavy o vlastnej minulosti. Koncepcia výstavy skôr ilustruje, ako táto predstava vyzerala, než vyvoláva otázky, kto ju vlastne utváral.

Medzi záplavou madon a driečnych slovenských diev málokto postrehne očividnú absenciu žien: nie ako námetov zobrazení, ale ženských umelkýň. Medzi takmer stovkou vystavovaných sú svojimi dielami zastúpené len tri autorky, ktorých diela sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk. Tento vysoký nepomer v umení moderny nie je nijakým slovenským špecifikom, čelia mu mnohé galerijné inštitúcie vo svete. Problematickým ostáva, ako túto absenciu ženských umelkýň podať, aby bola očividná aj pre bežného diváka. Pri skúmaní problému: prečo neexistovali nijaké veľké umelkyne sa otvára široká platforma na diskusiu o postavení žien v minulosti aj o dostupnosti a (ne)akceptovateľnosti umeleckého vzdelania pre ženy.

Na rozdiel napríklad od českých kolegov (publikácia Martiny Pachmanovej Neznámá území českého moderního umění. Pod lupou genderu) u nás takáto diskusia ešte neprebehla. Oproti prezentácii tvorby klasických slovenských spisovateliek sa výtvarníčkam nedostáva veľa priestoru. Svetlou výnimkou je prehliadka diel nedávno zosnulej Ester Šimerovej-Martinčekovej v Galérii mesta Bratislavy.

Absencia ženských umelkýň na výstave Slovenský mýtus ilustruje, že ženy sa vo výtvarnom umení podieľali na jeho tvorbe minimálne a že riešenie mýtu je teda mužskou záležitosťou. Môže to znamenať, že na Slovensku v minulosti netvorili ženské umelkyne alebo bola pre ne téma heroizácie národného prvku nedôležitá.

Teoretik slovenskej moderny Ján Abelovský tvrdí, že slovenský mýtus od počiatku formoval pocit absencie vlastnej historickej minulosti. Absencii historickej minulosti u nás v súčasnosti čelia ženy-umelkyne bez ohľadu na to, či si to uvedomujú. Ich dejiny u nás nie sú dostatočne preskúmané. Ďalej Abelovský dodáva, že v tomto pocite sa rodí viera v patriarchálnu etickú čistotu slovenského ľudu a myslenia.

Výstava túto patriarchálnu čistotu jednoznačne zdokumentovala, obávam sa však, že istým spôsobom aj potvrdila a posvätila. Z hľadiska podtém výstavy ako "ženský princíp", "žena-nevesta-dievča s džbánom", "patriarchovia a matriarchy" je ich podanie veľmi ilustračné (atribúty muža sú sekera, fajka, ženské zas dieťa, hrable a pod.) a aj sprievodné texty sú skôr komentármi ako výzvami k uvažovaniu nad touto ikonografickou podobou.

Ak zohľadníme pri rekonštruovaní histórie aj pohľad žien, podoba dejín sa vždy veľmi skomplikuje (rovnako ak berieme do úvahy národnostné menšiny alebo iné marginalizované skupiny). Výstava Slovenský mýtus si takúto ťažkú úlohu nestanovila, mohla však problematiku aspoň načrtnúť.

Autor: LENKA KUKUROVÁ(Autorka je výtvarná teoretička)