Mozart nemá núdzu o publikum, ani o vykladačov svojho života. Jeden z najoriginálnejších portrétov ponúka film Miloša Formana Amadeus (1984). Na snímke Tom Hulce v titulnej úlohe. FOTO - ARCHÍV
Dvadsiateho siedmeho januára 1756 nič nenasvedčovalo tomu, že práve tento deň vojde do dejín. Stalo sa tak vďaka dieťaťu, ktoré prišlo na svet v Salzburgu. Za necelých 35 rokov života stihol Wolfgang Amadeus Mozart napísať viac ako šesťsto najrôznejších skladieb, z ktorých sa väčšina úspešne hráva dodnes. Ako sa teda dá osláviť 250. výročie narodenia génia?
Viedenské variácie
Najväčšiu časť života strávil Mozart vo Viedni. Jej dnešní obyvatelia si pochopiteľne nemohli nechať ujsť takéto jubileum. Mesto vyčlenilo na oslavy rekordnú sumu 30 miliónov eur. Hlavný program je sústredený na koniec tohto týždňa.
Viedeň čaká veľkolepá párty: tradičné i netradičné koncerty, tematické filmové projekcie, výstavy. Mozartova hudba bude znieť zovšadiaľ, z pódií, v parkoch či staniciach metra. Návštevníci mesta budú môcť napríklad absolvovať prechádzky po stopách génia, v uliciach je roztrúsených 50 informačných panelov, kde budú informácie o živote Mozarta a zvukové ukážky jeho hudby.
Po dlhej rekonštrukcii zajtra opäť sprístupnia šesťposchodový Mozarthaus na Domgasse 5, kde sa nachádza jediný zachovaný skladateľov príbytok. Počas celého víkendu tu bude (podobne ako na množstvo ďalších akcií) voľný vstup. Pre veľký záujmu si však treba vyzdvihnúť lístok v hlavnom stane mozartovských osláv na Karajanovom námestí v blízkosti Štátnej opery. Tu môžete získať aj všetky informácie o chystanom programe.
Pre všetkých, ktorí si chcú naplánovať návštevu v predstihu, odporúčame internetovú stránku www.wienmozart2006.at.
Mozart hviezdny, neobvyklý a pražský
Viedenčania budú pod mozartovskou vlajkou lákať turistov po celý rok. Najmä hviezdnymi menami - mozartovské koncerty pripravujú dirigenti Nikolaus Harnoncourt a Ton Koopman, speváčka Cecilia Bartoli alebo pianisti Alfred Brendel a Maurizio Pollini. Posledne menovaný napríklad v spolupráci s Konzerthausom vymyslel štyri exkluzívne projekty.
Mozartovské tóny trochu inak predstaví Ian Anderson zo skupiny Jethro Tull v projekte stanice ORF Spirits of Mozart, Chick Corea píše na objednávku klavírny koncert pre mozartovský komorný súbor a džezových sólistov.
Mimo osláv nechcela zostať ani Praha. V Stavovskom divadle, na mieste, kde v roku 1787 mala premiéru Mozartova opera Don Giovanni, si jubileum v nedeľu pripomenú českou premiérou menej známeho diela Apollo et Hyacinthus. Pod hlavičkou Mozart Praha 2006 sa koná niekoľko ďalších akcií, ako však napísal časopis Týden, "magistrát a ministerstvo sypú peniaze, ale nijakú časť osláv neiniciovali ani sa nepodieľali na programe".
Najzaujímavejšie projekty sa v Prahe chystajú na festivaloch Pražské jaro a na Struny podzimu, kde uvedú americkú verziu Dona Giovanniho s Ivou Bittovou v úlohe Done Elvíry.
A čo my?
Slovenské mozartovské spojivo je silné nielen vďaka geografickej blízkosti s Viedňou. Častejšie by sa malo pripomínať, že keď legendárny hudobník cestoval po Európe ako zázračné dieťa, koncertoval aj v Bratislave. Dnes v hlavnom meste pôsobí spoločnosť Mozartova obec, ktorá pripravila už 9. ročník festivalu venovaného jeho tvorbe. Od polovice januára až do konca marca sa koná celkovo trinásť večerov v rôznych priestoroch.
Zajtra o 17.00 h zaznejú Mozartove klavírne skladby v Primaciálnom paláci. Za samostatnú zmienku stojí uvedenie jeho raného diela Thamos, kráľ egyptský v Slovenskej filharmónii (9. a 10. 2.) a Čarovnej flauty, ktorú v Bábkovom divadle chystá Jozef Bednárik (17. 2.).
Nezvykle aktuálne sa výročia chytila Slovenská televízia. Dnes a zajtra o ôsmej hodine na Dvojke ponúka rakúsky dokument Kto bol Mozart?, v ktorom život a hudbu génia predstavujú špičkoví klasickí hudobníci. Slovenský rozhlas prekvapivo nezareagoval na Rádiu Devín, ale na prvom okruhu, kde zajtra o 19.50 h uvedie hru Beaty Panákovej Pomaranč.
Mozarta je v týchto dňoch všade plno. Zdá sa, že s tým trochu kalkulovali aj domáci organizátori a dramaturgovia, ktorí neprišli s ničím špeciálnym, čo by mohlo prilákať zahraničných turistov. Že klasik nemusí byť zhmotnený iba do partitúry alebo sadrovej busty, dokazujú viedenské oslavy. A to nie je len otázka rozpočtu.
