" - v Európskej únii hovorí decembrová štúdia Eurostatu.

Eneke Hanzelová a Zuzana Kostolná zo Strediska pre štúdium práce a rodiny, ktoré podlieha ministerstvu práce, zdôrazňujú, že materiálnu depriváciu Eurostat meral "cez subjektívne vnímanie alebo pociťovanie", a to môže byť v každej krajine iné.

Najlepšie Slovensko stojí v štatistikách domácností, ktoré si nemôžu svoj príbytok dostatočne vykúriť a takých, ktoré si už nemôžu dovoliť nedoplatok za energie. V oboch prípadoch mu z desiatky nových členov únie patrí piate miesto. Oproti pobaltským krajinám a Poľsku má Slovensko takmer všetky ukazovatele lepšie, Česko a Slovinsko sú pred ním. S Maďarskom je zhruba na jednej úrovni.

Z výskumov strediska vyplýva, že slovenská domácnosť, a to aj v zložitej finančnej situácii, považuje za potrebné: mať zabezpečenú dennú stravu pre každého člena rodiny, uhradené výdavky za užívanie bytu, náklady spojené so spotrebou energie, mať nakúpené čerstvé ovocie, mať na dopravu do zamestnania, znášať náklady na zdravotnú starostlivosť a koncesionárske poplatky.

Na základe toho Hanzelová a Kostolná usudzujú, že škála potrieb, s ktorou Eurostat narába, "úplne nezohľadňuje existujúce sociálne štandardy v rámci Slovenska. Napríklad týždenná dovolenka mimo domova zatiaľ netvorí pevnú súčasť potrieb slovenskej populácie". Ani Oľga Danglová z Ústavu etnológie SAV zo zistenia, že dve tretiny domácností si nemôžu každý rok dopriať týždennú dovolenku mimo domova, neusudzuje na ich materiálnu depriváciu. "Najmä u staršej a strednej generácie, žijúcej na vidieku, sa dovolenka ešte stále supluje prácou na záhrade, pobytom na chalupe".

V najchudobnejších rodinách, najmä tých s deťmi, je podľa Danglovej chúlostivou otázkou strava. Z jej výskumov vraj skôr vyplývali sťažnosti, že si ľudia nemohli dovoliť kúpiť "južné ovocie, mliečne a mäsové výrobky (spomínali sa párky), ale nie mäso".

Čísla Eurostat čerpal z prieskumu v roku 2003. Odvtedy sa však všeličo zmenilo. (joč)

Zdroj: Material deprivation in the EU. Eurostat, 2005. (joč)