"Od projektu si sľubujeme zásadnú zmenu sociálnej situácie v kraji," povedal Jozef Gajdoš, starosta Zemplínskych Hámrov, obce pod Vihorlatom. V okrese Snina, kam obec patrí, je nezamestnanosť okolo 18 percent.

Gajdoš je aj predsedom združenia Biele kamene, ktoré s plánom na turistické centrum prišlo. V združení sú aj ďalšie okolité obce a minulý rok sa pripojila prešovská župa. "Tento rok je naším cieľom získať oficiálne povolenie na výstavbu," hovorí Gajdoš.

Spočiatku sa počítalo s odlesnením plochy viac ako 100 hektárov a s výstavbou šiestich stredísk, v ktorých malo byť 16 zjazdoviek, 13 vlekov, bežecké trate a k tomu hotely, reštaurácie, golfové ihrisko, tenisové kurty, ale aj klzisko. Minulý rok doručili zámer ministerstvu životného prostredia, to požiadalo o stanoviská štátnych ochranárov, lesníkov, pridalo sa aj lesoochranárske združenie Vlk a na základe ich stanovísk potom rezort projekt zúžil na tri strediská. Počíta sa v nich s vlekmi a štvor- až osemsedačkovými lanovkami, ktoré by mali za hodinu prepraviť tri- až štyritisíc ľudí.

Vlk zásadne nesúhlasí, pretože ide o "extrémny zásah do prírodného prostredia". Rastislav Mičaník zo združenia hovorí, že chápu potrebu rozvoja regiónu, no cesta k nemu vedie cez turistický ruch nadväzujúci na "výnimočné prírodné prostredie".

Štátna ochrana prírody napísala, že plány na vytvorenie veľkého lyžiarskeho centra "nemožno z pohľadu ochrany prírody hodnotiť ako prijateľné". Pripomenula, že územie patrí do siete chránených území európskeho významu Natura, pri výstavbe šiestich stredísk by zmizlo 106 hektárov európskych biotopov, po redukcii skoro 40 hektárov. Zvýšená návštevnosť môže podľa štátnej ochrany ohroziť známu národnú prírodnú rezerváciu Morské oko, ktorá sa začína blízko miesta, kde má byť záchytné parkovisko. Najmä pre veľké odlesnenie poslalo negatívne stanovisko aj ministerstvo pôdohospodárstva.

Biele kamene musia teraz doručiť ministerstvu podrobnejší projekt troch stredísk a ich dosahov na životné prostredie v niekoľkých variantoch vrátane toho, ako by sa oblasť vyvíjala, keby sa strediská nestavali. "Ak by projekt poškodzoval životné prostredie, tak ho neschválime," povedal včera Milan Laciak z ministerstva. Združenie verí, že sa mu správu podarí pripraviť tento rok, na projektovú dokumentáciu a na štúdiu vplyvov získalo 1,4 milióna korún z eurofondov, časť nákladov uhradí župa.

Šéf chránenej oblasti Vihorlat Ladislav Rovňák hovorí, že ročne príde asi 60-tisíc návštevníkov a ich počet rastie. Najčastejšie smerujú k Morskému oku a potom k Sninskému kameňu, ide najmä o ľudí, ktorí dovolenkujú pri Zemplínskej šírave. "Najmä zahraniční návštevníci hovoria, zachovajte si túto prírodu, je to oáza pokoja," povedal. Cestu k rozvoju turistického ruchu vidí najmä v zlepšení služieb v okolí Vihorlatu a na šírave.