Tak máme ten štátny smútok. Mnohí z nás si spomenuli, pozastavili sa, ďalší smútia ...
A ozaj, ako ste prežili vy začiatok "smútku"? Ja tak obyčajne. Tak, ako som nechcel - nijako. A nič som s tým nemohol spraviť, pretože som bol v škole a sirény asi boli príliš slabé na to, aby sme sa pomodlili za vojakov aspoň Anjel Pána (chodím totiž do cirkevného gymnázia). Ale predsa sa niečo dalo spraviť, čo som aj využil. Keďže sa u nás uzatvárajú známky a ja som mal (na rozdiel od niektorých spolužiakov) "voľno", aspoň som si na nich spomenul.
Ale nie o tom som chcel. Chcel som vám len povedať, že každá vec v živote má zmysel (o čom sa neraz presviedčam) a zmysel mala aj smrť vojakov a s tým spojený štátny smútok: Tieto chvíle nám sú dané na zamyslenie; aby sme si uvedomili nezmysel vojny a nenávisti vôbec, pretože práve tie priviedli vojakov do Kosova, a tiež aby sme prehodnotili svoj život, nikto predsa nevie, kedy sa ten jeho skončí...
Snáď štátny smútok splní svoju úlohu aj v našich životoch...
Aj týmto vyjadrujem úctu zosnulým vojakom a úprimnú sústrasť ich rodinám.
cop.blog.sme.sk
Autor: JÁN ČOP
