Komisár EÚ pre energetiku, Lotyš Andris Piebalgs sa už v minulosti vyjadril, že jadrová energetika je nutná. Po škandále v jednej z britských jadrových elektrární, kam po poruche nechceli vpustiť inšpekciu Európskej komisie však kladie čoraz vyšší dôraz na jej bezpečnosť. FOTO - TASR
BRUSEL - Obyvatelia Európskej únie nie sú príliš naklonení tomu, aby sa v Európe zvýšil podiel jadrovej energetiky v situácii, keď sú ceny ropy vysoké a zásobovanie plynom z Ruska vyvoláva obavy. Oveľa viac fandia novým a obnoviteľným zdrojom energie, vyplýva z prieskumu Eurobarometer uskutočneného v 25 krajinách únie, v Rumunsku a Bulharsku.
Za najlepšie riešenie, ako znížiť závislosť Európy od terajších energetických zdrojov, označilo jadrovú energiu 12 percent opýtaných. V Česku to bolo viac, hoci len 17 percent, na Slovensku 19 percent. Najpopulárnejšie je jadro vo Švédsku (32 percent) a vo Fínsku (27), najviac odporcov má v Grécku, Estónsku, na Malte, Cypre, v Dánsku a v Rakúsku.
Úvahy o oživení
Veľa štátov EÚ uvažuje o oživení jadrovej energetiky. Považujú ju za jediné relatívne rýchle a účinné riešenie problému globálneho otepľovania, ktoré sa pripisuje skleníkovým plynom zo spaľovania fosílnych palív. Obavy vyvoláva aj nedávny rast cien ropy a závislosť Európy od jej dovozu, ako aj spor Ruska s Ukrajinou okolo dodávok ruského zemného plynu na prelome roka, a teda možnosť využívať ho ako politickú zbraň.
Medzi ľuďmi sú najpopulárnejšie obnoviteľné zdroje - za využitie slnečnej energie hlasuje 48 percent Európanov, 41 percent Čechov a 44 percent Slovákov. Česi si tiež veľa sľubujú od rozvoja nových energetických zdrojov, ako je vodík (46 percent, v EÚ 41), od regulácie zameranej na zníženie závislosti od ropy (36 percent, v EÚ 23). Menej veria využitiu vetru na výrobu elektriny - želá si ju 25 percent opýtaných, celkovo v únii na vietor stavia 31 percent.
Dve pätiny Európanov sú podľa ankety pripravené platiť viac za energiu, pokiaľ bude z obnoviteľných zdrojov. Podiel týchto odpovedí však významne klesá v chudobnejších štátoch na východe Európy. Kým v bohatom Luxembursku si pokojne za takúto energiu priplatí 31 percent obyvateľov, v Česku 27 percent, na Slovensku však len 15 a v Bulharsku osem percent.
Riešenie na úrovni únie
Komisár EÚ pre energetiku Andris Piebalgs privítal, že 47 percent opýtaných je za to, aby sa o riešení energetickej situácie rozhodovalo na európskej a nie na štátnej či regionálnej úrovni. Výsledky prieskumu chce využiť na prehĺbenie a zosilnenie európskej energetickej politiky, ktorá by sa mala stať hlavnou témou marcového summitu v Bruseli.
"Posolstvo občanov je jasné - energia je starosťou pre všetkých Európanov, ľudia čakajú jasné a konkrétne činy na všetkých politických úrovniach. Európa potrebuje skutočnú energetickú politiku zameranú na istotu dodávok, konkurencieschopnosť a udržateľnosť," vyhlásil lotyšský komisár.
Európska komisia chystá v budúcich týždňoch zelenú knihu, na ktorej základe povedie diskusiu o tom, čo všetko by sa malo v energetike robiť na európskej úrovni. Domnieva sa, že vzhľadom na minimálne vlastné zdroje sa krajiny EÚ musia zjednotiť, aby čo najúčinnejšie využívali, čo majú, zaistili rozmanitosť zdrojov, investovali do výskumu aj vďaka prepojeniu svojich trhov schopných čeliť krízam. (čtk)
