Kubánsky režim vedie s Američanmi novú vojnu. Mohla by sa volať neónová a Fidela Castra už vyprovokovala k šťavnatým nadávkám a zvolaniu mohutnej demonštrácie "proti degenerovanej Bushovej vláde". Aj tentoraz za ňou stojí záujmová sekcia Spojených štátov v Havane. Na svojej budove premieta neónové odkazy pre všetkých odporcov Fidela Castra.

Američania majú svoju šesťposchodovú budovu na najznámejšej havanskej promenáde Malecón a hoci ich od vonkajšieho sveta oddeľuje špeciálna kubánska jednotka, nedá sa prehliadnuť. Obvlášť, ak ide o asi metrové neónové písmená červenej farby. Sú to posolstvá o ľudských právach a správy, ktoré sa v oficiálnych médiách nezverejňujú. "Je to snaha o dialóg s Kubáncami," povedal agentúre Reuters šéf záujmovej sekcie Michael Parmly. "Len v totalitných spoločnostiach vláda hovorí a hovorí a nikdy nepočúva."

Vysielať začali už pred týždňom. Odvtedy uverejnili známy citát černošského bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga: "Mal som sen, že jedného dňa sa tento národ vzbúri." Inokedy to boli výňatky zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré podpísala aj Kuba: "Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, článok 3" alebo "Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzení alebo vyhnaný z vlasti, článok 9".

Obrovské posolstvá si proti vôli režimu voľne čítajú tisíce Kubáncov, ktorí sa prechádzajú po Malecóne, či deti, ktoré sa tam rady chodia kúpať.

Američania už podobný druh vojny s Castrom viedli. Pred Vianocami v roku 2004 si svoju budovu vyzdobili okrem iného obrovským číslom 75, ktoré všetkým okoloidúcim pripomínalo počet disidentov zatknutých na jar 2003. Ako odpoveď nechal vtedy Castro pred sekciou umiestniť obrovské fotografie týraných irackých väzňov z Abú Ghrajb s nápisom: "Fašisti: Made in USA."

Niet preto divu, že Castro zúri a počas trojhodinového televízneho prejavu sa to ani nesnažil skryť. O šéfovi americkej sekcie Michaelovi Parmlym vyhlásil, že je to "idiot, bandita a smiešny typ".

Na dnes zvolal vodca revolúcie obrovskú demonštráciu. Castro tak zabije dve muchy jednou ranou, keďže v rovnaký deň bude texaský súd rozhodovať o osude Luisa Posadu Carrilesa, obvineného z atentátu na kubánske lietadlo v roku 1976 a z bombových útokov v Havane v rokoch 1997 a 1998. O vydanie "zúrivého teroristu" sa usiluje aj Fidel Castro a jeho prípad s obľubou používa na zvolanie mohutných protiamerických protestov.