FOTO-ARCHÍV SME

Ešte nedávno sme okolo seba takmer nevídali ľudí s postihnutím. Ich možnosti žiť normálny život medzi takzvanými zdravými boli do veľkej miery obmedzené - mechanickými ale aj psychickými bariérami. Ak chceli pracovať, mali podstatne menej príležitostí, a aj tie sa najčastejšie pohybovali v oblasti pomocných prác alebo profesií manuálneho charakteru.

Dnes sa im už otvárajú širšie možnosti vzdelávania aj preto, že špeciálne školy pridávajú do svojich učebných plánov nové študijné programy. Druhá vec však už je, nakoľko to zvýšilo ich šance zamestnať sa na bežnom pracovnom mieste. I keď väčšie firmy majú povinnosť zamestnávať aj ľudí s postihnutím, stáva sa, že v snahe vyhnúť sa "problémovým" zamestnancom radšej zaplatia pokutu. "Niektorí majú na to možno aj objektívne dôvody," myslí si Michal Mihalov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach. "Ale veľa je takých, ktorí riešia počas roka iné problémy a až keď majú dokladovať, ako splnili túto povinnosť, sami sa pozas-tavujú nad tým, prečo sa nesnažili prijať pracovníka s postihnutím, alebo aspoň neobjednali patričné množstvo prác od chránenej dielne." V Leviciach evidujú 255 nezamestnaných ľudí s pos-tihnutím a v rámci projektov sa podarilo vytvoriť okolo 150 pracovných miest, z ktorých bola viac ako tretina vhodná pre túto skupinu ľudí. Minulý týždeň zorganizoval úrad práce pre znevýhodnených uchádzačov o prácu aj burzu pracovných ponúk, väčšina pracovných miest je však pomocného alebo manuálneho charakteru.

"Ak sa chce zamestnať človek s postihnutím, nestačí mu mať rovnaké vzdelanie a zručnosti ako zdravý záujemca o prácu. Musí vedieť ponúknuť niečo viac," hovorí Tibor Hujdič, ktorý vyučuje sociálnu prácu telesne postihnutých mladých ľudí v stredisku Gaudeamus na Mokrohájskej ulici v Bratislave. "Nemá význam pýtať sa, či je to fér, treba ich jednoducho na tento fakt pripraviť. Nestavať okolo nich ochranný val, ale naučiť ich to, čo budú reálne potrebovať v trhovom prostredí. A to sú najmä zručnosti - musia vedieť komunikovať, získať si ľudí, primerane sa presadiť, samostatne riešiť úlohy."

A to zrejme niektorí podceňujú. V Malackách je evidovaných len asi 50 postihnutých uchádzačov o prácu. "Sme blízko Bratislavy, je tu veľa pracovných možností a prácu si vedia nájsť aj postihnutí," hovorí Marcela Habová z miestneho úradu práce. "Niektorí sa však nevedia predať, nedokážu sa presadiť." A zamestnávatelia sa príliš nehrnú do vytvárania chránených pracovných miest, pretože sú to pre nich náklady navyše.

Povinnosti zamestnávateľov

Podľa zákona o službách zamestnanosti je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím. Počet zamestnancov s postihnutím predstavuje 3,2 percenta z celkového počtu zamestnancov.

Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov.

Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený podiel občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu odvod vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy na účet úradu práce, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa.

Zdroj: UPSVAR