Viktória Šimončíková (vľavo) v postave Pavučinky a Natália Némethová ako Motýľ v Sne noci svätojánskej. FOTO - SND
Svätojánske ohne uprostred januára, blikajúce okolo historickej budovy SND naznačovali, že Shakespearova komédia vstúpila už aj na naše baletné javisko. Prvá tanečná scéna uviedla v svetovej premiére balet Sen noci svätojánskej slovenského skladateľa Petra Zagara, ktorý má na konte niekoľko celovečerných diel z oblasti súčasného tanca.
Jeho prvá baletná hudba (v porovnaní s predchádzajúcimi až priveľmi klasicky uhladená), v naštudovaní dirigenta Rastislava Štúra je iskrivá, melodicky svieža, plná emócií, využívajúca vo veľkej miere kontrast a gradáciu, v každom zmysle dominantná. Niekedy sa zdá, že je to práve ona, ktorá drží celé dielo pokope. Vášeň a čaro, také podstatné pre najkratšiu noc v roku, na predstavení často viac počujeme, ako vidíme.
Autorovi libreta a choreografovi Etiennovi Freyovi sa nepodarilo preniesť esenciu šteklivej komédie do tanca. Ani z pohybovej stránky nepriniesol veľa nového. Nijaký posun či úsilie posunúť dielo bližšie k divákovi 21. storočia.
Výrazný podiel viny nesie scéna. Kamenný múr z polystyrénu, pozlátené priečelie domu, živé ploty, ornamenty, kašírované kone - výprava, ktorá chce svojou mohutnosťou a množstvom dekorácií imponovať, pôsobí beznádejne staromódne. Svetelný dizajn, ktorý v súčasnom divadle čoraz viac vytláča kulisy, sa tu nevyužíva dosť kreatívne a zďaleka nevyužíva svetelný park divadla. Kostýmy Kataríny Holkovej sú strihovo striedme, farebne nezjednotené, historizujúce v prijateľnej miere.
Choreografia Etienna Freya pôsobí rozporne. V sólach a duetách je plná fantázie, uvoľnená, plynulá, nápaditá, čerpajúca zo súčasných trendov, v zborových častiach neprehľadná, strnulá a často, žiaľ, nudná. Jej najväčším nedostatkom je absencia humoru. Ten sa do pohybu pašuje len veľmi ťažko a táto schopnosť býva výsadou tých najlepších choreografov. Skutočnosť, že ide o komédiu, sme zbadali len vo výstupoch Puka, vynikajúco vystavanej i stvárnenej postave.
Pohybové nápady, obsahujúce vtip, zveličenie či vášeň, bez ktorých sa nezaobíde ani jedno Shakespearovo dielo, chýbali najmä v pasážach remeselníkov, ale aj vo variáciách ľúbostného štvoruholníka a v duetách Oberona a Titanie. Humor a vášeň nahrádzala infantilnosť, ktorá miestami spolu s polopatistickou scénou spôsobuje, že predstavenie by azda väčšmi uspokojilo detského diváka.
Interpretačne dominoval Roman Novitzky s partnerkou Katarínou Košíkovou ako Lysander a Hermia. Náročné zdvihy a partnerské variácie zvládli s dokonalým súladom a technickou istotou. V úlohách Demetria a Heleny sa tanečne i herecky skvelo uviedli Štefan Ďurec a Klaudia Bittererová. Pavučinkovo krehký, no technicky istý bol výkon Viktórie Šimončíkovej v úlohe Pavučinky. Oberon Františka Šuleka bol výrazovo jednotvárny, Titania Kataríny Luptákovej bola oveľa presvedčivejšia.
Koniec dobrý, všetko dobré, hovorí sa v spomínanej komédii. V prípade novej baletnej inscenácie bol, zdá sa, dobrý začiatok. Mám na mysli hudbu, ktorá sa, dúfajme dočká aj lepších uvedení.
William Shakespeare: Sen noci svätojánskej l Balet Slovenského národného divadla l Hudba: Peter Zagar l Libreto: Etienne Frey l Scéna: Dušan Soták l Kostýmy: Katarína Holková l Choreografia a réžia: Etienne Frey l Premiéra: 20. 1. 2006
Autor: EVA GAJDOŠOVÁ(Autorka je divadelná kritička)
