ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Takmer 48 percent mladých ľudí je ochotných odsťahovať sa za prácou zo Slovenska, 23,7 percenta mladých vo veku 18 až 29 rokov je ochotných odsťahovať sa v rámci krajín Európskej únie, 24 percent je ochotných odsťahovať sa kamkoľvek. Vyplýva to z reprezetatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre denník SME urobila agentúra MVK. Sociologička Zuzana Kusá z SAV hovorí, že tento údaj by mal "politikov znepokojovať viac, ako nízka pôrodnosť".
Z prieskumu, ktorým denník SME skúmal ochotu ľudí, sťahovať sa za prácou, vyplynulo, že 44 % ľudí je ochotných zmeniť bydlisko pre prácu, naopak vyše 28 % by sa nepresťahovalo. Ďalších 24 % ľudí sú dôchodcovia, ktorí už nepracujú.
V skutočnosti je teda pomerný počet ekonomicky aktívnych ľudí ochotných sťahovať sa za prácou ešte vyšší, podľa Kusej až takmer 58 %.
Ochota sťahovať sa klesá s vekom, čo súvisí aj so založením rodiny.
Podľa Kusej prieskum vyvracia tvrdenia o tom, že obyvatelia Slovenska nie sú ochotní cestovať za prácou. Z údajov vyplýva, že vyše polovica opýtaných by dochádzala za prácou aj mimo svojej obce či mesta a výrazná väčšina by pre prácu dokázala opustiť domov aj na niekoľko dní, mnohí aj na dlhšie.
Ak sa od výsledkov prieskumu odrátajú penzisti, sklon ľudí k mobilite je ešte výraznejší. Podľa Kusej je mobilita nevyhnutná v krajine s rozdrobeným osídlením a regiónmi bez pracovných príležitostí. Slovensko má práve takúto štruktúru.
Mladí ľudí sú výrazne pružnejší. Takmer 18 % mladých ľudí bez záväzkov vo veku 18 - 29 rokov je ochotných odísť za prácou na akokoľvek dlho. S vekom sa toto percento znižuje, ale takmer polovica 30- a 40-ročných by išli pracovať mimo svojho domova na týždeň alebo aj na dva či tri.
Podľa Kusej schopnosť Slovákov cestovať za prácou dokazujú už aj sčítania od 60. rokov.
Prieskum na túto tému robila pred piatimi rokmi aj sociologička Eneke Hanzelová zo Strediska pre štúdium práce a rodiny. Vyplynulo z neho, že najrozšírenejšia forma dochádzania za prácou je v rámci okresu, u 77 percent respondentov čas dochádzania nepresiahol hodinu, a to v oboch smeroch. Podľa Hanzelovej je teda trh práce poznačený nízkou mobilitou.
Keď zisťovala, čo podmieňuje ochotu ľudí cestovať, ako najdôležitejšia sa ukázala výška cestovných nákladov. "Vysoký podiel cestovných nákladov na mzde je jednou z rozhodujúcich prekážok na ceste k znovuzaradeniu sa do práce a mobilite nezamestnaných," hovorí Hanzelová.
Ďalej nezamestnaní zvažujú, ako na seba nadväzujú dopravné spoje a aké sú pravidelné. Hanzelová upozorňovala, že rozvoju pracovnej mobility nepomáha rast cien v doprave a rušenie spojov.
Zuzana Kostolná zo Strediska pre štúdium práce a rodiny hovorí, že ďalší faktor, ktorý významne ovplyvňuje ochotu odchádzať za pracou, je dĺžka evidencie na úrade práce. S rastom evidencie rastie ochota cestovať za prácou, ale to neplatí pre tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, teda evidovaní viac ako 24 mesiacov.
Prieskum pre denník SME urobila agentúra MVK v dÀoch 19. - 29. decembra 2005 na vzorke 1132 respondentov.
TRIEDENIE PODĽA SOCIODEMOGRAFICKÝCH ZNAKOV (.doc)
