FOTO
Rakúsko prežívalo národné potupenie a pobúrenie zároveň. Viedeň na podnet médií vyšla do ulíc. "ORF postavila na nohy najviac Viedenčanov od chvíle, keď do mesta vkročil Adolf Hitler," tvrdil Gerd Bacher, vtedajší generálny intendant rakúskej televízie.
Ani keby Karl Schranz v sedemdesiatom druhom získal všetky zlaté olympijské medaily, ktoré rozdeľovali, nebolo by ho doma vítalo toľko národa, ako keď ho zo Sappora vyhnali.
Bol to najväčší škandál olympijských dejín. Ak ho niečo tromflo, tak dopingová aféra kanadského šprintéra Bena Johnsona na soulskej olympiáde 1988.
Avery: apoštol amaterizmu
Vtedajšiemu šéfovi sveta olympizmu Američanovi Averymu Brundageovi sa v posledný januárový deň 1972 splnil sen. Pár mesiacov predtým, ako mu po dvoch desaťročiach skončil mandát a tri dni pred otvorením sapporských Hier. Zjazdárovi Karlovi Schranzovi, ktorý mu už dávnejšie ležal v žalúdku, plénum Medzinárodného olympijského výboru pomerom hlasov 28:14 zakázalo štart a nakázalo opustiť sapporskú Olympijskú dedinu.
Dôvod? Porušil paragraf 26 o amaterizme. Predpokladaná superstar ZOH 1972 sa objavila na reklame v drese futbalového mužstva s nápisom Aroma-Kaffee.
"Schranz sa vylúčil sám," vyhlásil 85-ročný olympijský boss pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. "Prepožičal svoje meno aj podobizeň na komerčné účely a vyjadreniami vyvolal vo verejnosti nepriateľský postoj voči olympijskému hnutiu."
Gentlemani neberú za šport peniaze, tvrdili vehementne najmä tí, ktorí o ne nemali núdzu. Brundage patril medzi nich. Tri roky po tom, ako sa čoby atlét-viacbojár zúčastnil na štokholmskej olympiáde 1912, založil stavebnú firmu, a tá z neho spravila milionára.
V päťdesiatom druhom sa ambiciózny Detroitčan stal prvým a dosiaľ jediným neeurópskym šéfom MOV. Do análov vošiel ako posledný olympijský idealista. Apoštol číročistého amaterizmu. Od atlétov žiadal, aby nosili neutrálne biele tretry bez akýchkoľvek značiek výrobcov.
"Olympijské hry pretrvajú len ako Hry amatérov," tvrdil.
Dúfal, že ZOH zaniknú
Schranzovo vypudenie zo Sappora nebol útok len na Schranza a Rakúsko. To bol útok na zjazdové lyžovanie. Ba na celý zimný šport, ktorému Brundage zjavne nevedel prísť na chuť a napokon mu vyhlásil vojnu.
"Zo 125 národných olympijských výborov najmenej polovica nejaví o zimné športy nijaký záujem a polovica zo zvyšnej polovice krajín nemá hory," povedal v rozhovore pre londýnsky Daily Telegraph. "Olympijské hry zastrešujú vyše dvadsať športových odvetví a všetky podliehajú rovnakým pravidlám. Alpskému cirkusu nebudeme udeľovať nijaké výnimky."
V Innsbrucku 1964 ho rozčúlil Rakúšan Egon Zimmermann, ktorý po triumfe na svahu lyže aj s ich značkou okato vystavil na obdiv televíznym kamerám a odvtedy to začali robiť všetci. O štyri roky v Grenobli ostentatívne odmietol zjazdárom odovzdať medaily. Pred sapporskou, s odvolaním sa na návrh dvoch členov exekutívy lyžiarskej federácie, sondoval možnosť vyškrtnúť alpské súťaže z olympijského programu a uskutočniť ich len ako majstrovstvá sveta.
"Fanatizmus doviedol Brundagea až k tomu, že na slávnostnom otváracom ceremoniáli v Sappore divákov zavalil tirádou proti zimným olympiádam. Dúfal, že zimné Hry do roku 1976 zaniknú," tvrdí v biografii Olympijská revolúcia Španiel Juan Antonio Samaranch, predseda MOV v rokoch 1980-2001.
Schranz: Keď ja, tak aj ostatní
Amatérsky paragraf po sprísnení v roku 1971 umožňoval športovanie len ako vedľajšiu činnosť. Športovec nesmel absolvovať sústredenie v kuse dlhšie ako 30 dní, pričom ročný objem bol limitovaný 60 dňami. Striktne mal zakázané priame aj nepriame prepožičanie mena či tváre na reklamu a tiež prijímanie finančných odmien za víťazstvá.
"Keď diskvalifikovali mňa, musia diskvalifikovať aj ostatných," zareagoval Schranz, absolútny víťaz Svetového pohára 1969 a 1970. Mal Kristove roky a Sapporo bola preňho posledná šanca získať olympijské zlato.
"Osamelý vlk z Albergu", ako ho prezývali, údajne dostal v ten rok za reklamu 60-tisíc dolárov. Podľa niektorých znalcov bol však v porovnaní s Francúzom Killym, hrdinom grenoblianskej olympiády 1968, len chudobným príbuzným.
Inkasovalo sa však už aj v severskom lyžovaní. Nórsky skokan Toralf Engan bral za víťazstvo 300 dolárov, jeho krajan, bežec Assar Ronnlund si za sezónu zarobil asi 15-tisíc.
Okrem Schranzovho mena bolo na čiernej listine štyridsať ďalších, ale MOV si trúfol potrestať len jediného.
Smrad v balíku pre Pröllovú
Zo Schranza sa stal martýr a z Brundagea štátny nepriateľ Rakúska číslo 1. Miestna tlač sa predháňala v jeho urážkach: senilný olympionik, trasľavý starec, zlomyselný milionár, (s)prosto - idiot.
Trochu mu krivdila, Brundage bol na svoj vek v závideniahodnej kondícii, rok po sapporskej olympiáde sa druhý raz oženil. Mal 86 rokov a vzal si 36-ročnú Mariannu, princeznú z Reussu. Posledné roky života paradoxne strávil v dejisku zimnej olympiády: v nemeckom Garmisch-Partenkirchene.
"Sneh je najväčšie bohatstvo Rakúska a zimné športy najvýnosnejší rakúsky obchod," tvrdil vtedajší spolkový kancelár Bruno Kreisky. Teáter vítania olympijského vydedenca sa dial s jeho požehnaním. "Behal mi mráz po chrbte," priznal.
Možno z hystérie, ktorá ho sprevádzala. Zjazdársky svet nenaplnil hrozby, že ak diskvalifikujú čo len jednu z hviezd, opustia olympiádu všetky. Neopustila ju ani rakúska výprava, čo niektorí vo vlasti vnímali ako judášstvo. Annemarie Pröllovej prišiel do Sappora z domova balík a v ňom ľudské exkrementy...
Schranz sa dočkal rehabilitácie
Lyžiarska veľmoc však na olympiáde 1972 iba paberkovala. V Innsbrucku 1964 získalo Rakúsko tucet medailí, v Grenobli jedenásť, kým v Sappore iba päť, jedinú zlatú vďaka fenomenálnym povinným cvikom krasokorčuliarky Beatrix Schubovej.
Keď Brundagea v olympijskom kresle vystriedal írsky lord Michael Killanin, začal sa stresujúci amatérsky paragraf meniť a za Juana Antonia Samarancha ho MOV zrušil. Olympionici dnes nesmú len dve veci: počas olympiád bez súhlasu exekutívy využívať meno na reklamné účely a podmieňovať štart finančnou kompenzáciou.
Karl Schranz sa na oslavách svojich päťdesiatín dožil rehabilitácie: Samaranch mu odovzdal účastnícku medailu olympiády, z ktorej ho vyhnali. MARIÁN ŠIMO
Sapporo 1972 vo faktoch
Účasť: 1006 športovcov (205 žien) z 35 krajín
Športy: 7
Disciplíny: 35
Najúspešnejšia krajina: ZSSR 8 5 - 3
Najúspešnejší jednotlivec: Galina Kulakovová (sovietska bežkyňa) a Ard Schenk (holandský rýchlokorčuliar) po 3 zlaté
Diváci: 647 958
Otvorenie: cisár Hirohito
Sľub: Keiči Suzuki (rýchlokorčuliar)
Oheň: Hideki Takada (rýchlokorčuliar)
Perličky z análov
Prvé zimné Hry na ázijskom kontinente: miliónové Sapporo ležiace na ostrove Hokkaido malo byť pôvodne dejiskom ZOH už v r. 1940 (pre 2. svetovú vojnu sa neuskutočnili)
Traja Japonci na piedestáli: dovtedy nemali nijakú zimnú zlatú medailu, po skokoch na malom mostíku však obsadili celý stupeň víťazov (Kasaja, Konno, Aoči). Na veľkom senzačne vyhral neznámy Poliak Wojciech Fortuna, ktorého v 1. kole vietor dofúkol na 111 m a to rozhodlo.
Divácky rekord na rýchlokorčuľovaní: na mužský šprint na 500 m prišlo do hľadiska 40 700 divákov.
Ruskin čistý hetrik: Galina Kulakovová získala zlaté medaily vo všetkých troch ženských behoch.
Senzácie na svahoch: Švajčiarka Marie-Therese Nadigová nečakane vyhrala zjazd aj obrovský slalom. Pred ZOH všetky zjazdy sezóny vyhrala Rakúšanka Annemarie Pröllová, ale v Nagane skončila dvakrát druhá. Mužský slalom nevyhral ani jeden z talianskych bratov Thoeniovcov, ale 21-ročný Francisco Fernandez Ochoa, ktorý dovtedy nikdy neskončil v pretekoch Svetového pohára ani v prvej päťke - prvá zimná zlatá pre Španielsko.
V tobogane sólo jednej krajiny: osem z deviatich medailí v sánkovaní získali reprezentanti NDR, v dvojiciach sa však o zlato Hornlein a Bredow podelili s Talianmi Hildegartnerom a Plaiknerom.
Hviezda XI. ZOH: Adrianus Schenk (Holandsko)
Dlháň na dlhých nožoch s dlhými vlasmi. Olympijskú premiéru zažil holandský rýchlokorčuliar už v roku 1964, no prvej medaily sa dočkal až o štyri roky v Grenobli: na 1500 m skončil druhý. O ďalšie štyri v Sappore, keď mal 28 rokov, si bol súperom len sám. Na päťstovke sa potkol, padol a skončil až štyridsiaty siedmy. Ostatné disciplíny vyhral, päťtisícku v snehovej fujavici o takmer päť sekúnd. Nadšení krajania po ňom nazvali novú odrodu kvetu zlatý šafran. O dva týždne na svetovom šampionáte získal všetky štyri tituly - ako prvý od podobného triumfu Ivara Ballangruda pred 40 rokmi. Na konci olympijskej zimy držal "Ard" všetky svetové rekordy okrem šprintérskeho (500 m). Dokopy ich utvoril osemnásť. Ako prvý zajazdil 1500 m pod dve minúty a 10 kilometrov pod pätnásť minút. Po Sappore sa rýchlokorčuľovaniu venoval ešte dva roky ako profesionál.
Karl Schranz na svahu a na balkóne: vydedenca zo sapporskej olympiády vítalo vo februári 1972 pol Viedne. www.derstandard.at
FOTO
