Zamestnanec tlačiarne v Prištine pripravuje prvú stránku špeciálneho vydania novín s fotografiou kosovského prezidenta Ibrahima Rugovu, ktorý zomrel po ťažkej chorobe v sobotu vo veku 61 rokov. FOTO - REUTERS
vodcu, ktorý v rámci Srbska vybudoval "paralelný štát", rozosmutnil tisícky kosovských Albáncov.
Takmer dvojmiliónová albánska väčšina najproblematickejšej časti Balkánu ostala bez vodcu. Spozorneli aj medzinárodní predstavitelia a pozastavili rokovania o budúcom statuse krajiny. Tie sa mali začať už tento týždeň.
Vákuum
Krátko po oznámení Rugovovej smrti sa v centre Prištiny začali zbiehať smútiaci obyvatelia. Väčšina z nich zamierila k jeho vile na kopci, kde Rugova zomrel. Nechávali tam fotografie prezidenta, kvetiny a zapálené sviečky. Vlajky v celej krajine visia na pol žrde. "Od pondelka bude jeho telo vystavené v budove kosovského parlamentu v Prištine. Pochovajú ho vo štvrtok," napísala agentúra Reuters.
Rakovinu pľúc u ťažkého fajčiara Rugovu diagnostifikovali lekári minulý rok v septembri. Napriek zdravotnému hendikepu sa politického života nevzdal a neuvažoval ani o svojom nástupcovi. Spolu s vyhláseným päťdňovým smútkom sa preto v Kosove začalo aj hľadanie nového prezidenta.
Parlament má tri mesiace na jeho zvolenie. Medzinárodné spoločenstvo tlačí na Prištinu, aby tak urobila čo najskôr. Zároveň vyzvala Kosovo, aby dočasné obdobie bez prezidenta zvládlo pokojne a bojom o následníctvo nevniesli do krajiny chaos. Podľa šéfa misie OSN v Kosove Sörena Jessen-Petersena bude najväčšou poctou pre Rugovu a jeho dedičstvo, ak Kosovo zostane jednotné. Rugova presadzoval nenásilný politický boj a európski politici sa teraz obávajú, že sa to môže zmeniť. Kandidátov na prezidenta je viacero, žiaden z nich však nemá silnú pozíciu.
Odložené rozhovory
Absencia silného lídra skomplikovala aj rokovania o budúcom statuse krajiny, ktoré boli odložené na začiatok februára. Rugova bol šéfom vyjednávacieho tímu za Kosovo.
Dvojmiliónové Kosovo je de iure stále súčasťou Srbska, de facto však funguje nezávisle od roku 1999 pod mandátom OSN.
Srbská strana trvá na tom, aby Kosovo, na ktoré má silné historické väzby, ostalo jej územím a Kosovčanom ponúka širšiu autonómiu. Kosovská vláda a väčšina obyvateľov to považuje za neprijateľné a požaduje nezávislosť. Východisko z patovej situácie by mal spolu s obidvoma stranami nájsť špeciálny vyslanec OSN Martti Ahtisaari, poverený vedením rozhovorov.
Kto nahradí Rugovu
NEXHAT DACI (61) - súčasný predseda parlamentu a jeden z najvážnejších kandidátov na post kosovského prezidenta. Podľa súčasnej ústavy preberá dočasne právomoci hlavy štátu. Jeho politické skúsenosti však nie sú dostatočné a nie je pôvodom z Kosova, kedže sa narodil mimo provincie na juhu Srbska.
HASHIM TACI (37) - charizmatický bývalý veliteľ povstaleckej Kosovskej oslobodeneckej armády (UCK), ktorá v 90. rokoch bojovala za nezávislosť Kosova. Mnohí ľudia ho považujú za skutočného hrdinu, ale jeho minulosť bojovníka a obvinenia z vojnových zločinov, ktoré proti nemu vzniesol Belehrad, jeho šancu znižujú. Belehrad s ním nechce rokovať.
VETON SURROI (43) - publicista a podnikateľ, ktorý sa najviac zaslúžil o rozvoj nezávislých médií v Kosove. Založil aj svoju vlastnú stranu Ora, ktorej cieľom je zjednotiť kosovskú politickú scénu.
BAJRAM KOSUMI (45) - súčasný premiér, muž číslo dva v strane Spojenectvo pre budúcnosť Kosova. (čtk)
