rok, veľká komplikácia.
Bivolarov príbeh je značne rozporuplný. Od sedemdesiatych rokov vedie Hnutie za spirituálne naplnenie absolútna. Jeho priaznivci ho uctievajú ako duchovného vodcu. Zároveň je však obvinený z radu vážnych zločinov, ako je znásilnenie, zneužívanie maloletých, daňové podvody či antisemitské výroky.
Bivolaru tvrdí, že v Rumunsku ho prenasledovali pre náboženské postoje a trvá na svojej nevine. Preto nechodil na súd a nakoniec z Rumunska ušiel. Celý rok sa mu darilo unikať. Zatkla ho až vlani na jar polícia vo švédskom Malmö, a to na základe medzinárodného zatykača. Jogín vzápätí požiadal o azyl.
Švédske úrady zjavne presvedčil. Hoci rumunský minister spravodlivosti požiadal o Bivolarovo vydanie na základe už vydaného zatykača, Švédsko to odmietlo s tým, že Bukurešťou predložené dôkazy sú nedostatočné. Rumunská žiadosť vykresľovala jogína ako "satana", "psychopata" a "teroristu", chýbali však faktické dôkazy.
Švédsky súd sa tiež rozhodoval na základe správy Helsinského výboru pre ľudské práva v Bukurešti, podľa ktorého boli niektorí svedkovia donútení proti Bivolarovi falošne vypovedať. Nakoniec sa vlani na jeseň rozhodol nielen Bivolara nevydať, ale dokonca mu udeliť azyl. "To je facka do tváre rumunského súdneho systému," povedala riaditeľka helsinského výboru Diana Calinescuová.
A rumunská vláda, ktorá vidí Rumunsko v Európskej únii už začiatkom budúceho roku, si to uvedomuje. Plánovaný vstup nie je zďaleka istý, Brusel totiž nie je spokojný s postupom rumunských reforiem. Udelenie politického azylu občanovi krajiny, ktorá má do únie vstúpiť o pár mesiacov, je preto ďalší vážny problém.
"Ak učiteľovi jogy poskytnú azyl vo Švédsku, pretože jeho základné práva nie sú v Rumunsku rešpektované, potom ide o jasný dôkaz, že naša justícia nefunguje," povedal rumunský premiér Popescu Tariceanu. A ešte viac sebakriticky dodal: "Sme svedkami mnohých podivných rozsudkov, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite sudcov."
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel
