Včera rozkvitol ďalší tanečník. Prestížnu cenu Philip Morris Kvet baletu si pred slávnostnou premiérou Sna noci svätojánskej v SND v Bratislave prevzal dvadsaťjedenročný Andrej Kremz. Najvýraznejším talentom sa stala Klaudia Bittererová, v novej kategórii si prvýkrát cenu spomedzi súčasných tanečníkov odniesol Daniel Raček.

"Som rád a teším sa," boli prvé pocity víťaza hlavnej kategórie. Hoci sa už trikrát ocitol v "kvetinových" nomináciách, z hlavnej ceny sa tešil až včera. "Pred pár rokmi som sa stal najvýraznejším talentom, ale že by som teraz vyhral, to som nepredpokladal."

Sólista SND Andrej Kremz získal sošku a finančnú odmenu tristotisíc korún. "Myslím si, že najdôležitejšie je morálne uznanie, ktoré sa s cenou spája. Pre mňa je to veľká podpora a vôbec povzbudenie pre tanečníka. Určite je fajn aj do budúcnosti, že si môžem odteraz cenu písať do životopisu. Ak sa však idete ukázať na konkurz, asi ich viac zaujíma, čo im ukážete. Lebo napísať si do životopisu môžete hocičo."

Ocenených v súbore nepostihuje paradoxný osud outsiderov. "Keď som sa stal talentom, bol som ešte v škole. Vtedy som teda nezažil atmosféru v zbore. Ale zaplatiť im niečo musím," prezrádza divadelné zvyky baletného súboru Andrej. Podľa nepísaných zákonov musí kolegov pozvať na pohárik. Pred tréningom však alkohol v divadle netolerujú, Andrej už objednal podnik.

Cestu do baletnej sály mu vybrala mama, ale Kremz si nesťažuje. "Odmalička som bol príliš živý, vraj som sa stále hýbal. Mama ma zapísala do pohybového krúžku, navštevoval som ho asi pol roka. Potom sa dočítala v novinách o talentových skúškach na tanečné konzervatórium a spýtala sa ma, či tam nechcem ísť. Určite by mi nikdy nenapadlo, že by som tie prijímačky spravil. Ale stalo sa, na konzervatóriu som bol od svojich desiatich rokov," usmieva sa.

Čomu sa upísal, pochopil až v pätnástich. "Zatiaľ som to neoľutoval. Každý má asi momenty, keď sa pýta, prečo robí práve to, čo si vybral. Mne to však za ten aplauz po predstavení stojí."

Kremz sa zúčastnil na súťažnej prehliadke tanečných umelcov v Brne a získal druhé miesto. Súťažil aj vo Viedni či Magdeburgu. Podľa neho je takéto meranie síl medzi tanečníkmi pre každého iba plus. Odborná porota sa aj teraz zhodla na jeho mimoriadnom technickom prevedení postáv. Diváci si ho môžu vybaviť najmä ako šaša v Labuťom jazere, kde exceluje v náročných skokoch či piruetách.

"Asi je dôležité, aby mal tanečník talent. Ja som však mal šťastie, že počas štúdia som už hrával v divadle. To mi pomohlo najviac," hovorí o svojej technickej tanečnej zdatnosti. Šašo sa mu dobre tancuje aj preto, že i mimo javiska je Andrej veselá kopa. "Väčšinou mám dobrú náladu."

Zvážnel iba, keď sa pred predstavením videl v zrkadle s hrubou vrstvou líčidiel. "Zamýšľal som sa nad tým. Zdalo sa mi to také umelé. Neviem, ako ma vidí divák, ale ja na javisku už šminky nevnímam."

Zatiaľ ani ocenenie nevníma. Čo urobí s peniazmi, takisto nevie. "Že sa niečo deje, si uvedomujem, lebo poskytujem rozhovor," uzavrel Andrej Kremz.