Zuzana má 17-ročného syna, ktorý chodí s dievčaťom z dvesto kilometrov vzdialeného mesta. Vidia sa asi raz za desať dní. Zuzanin problém je v tom, že syn s priateľkou stále telefonuje. Prekáža jej, že všetko ostatné prestalo preňho existovať a hoci chcel byť vždy architektom, prestal sa na skúšky pripravovať a začal uvažovať, že zmení vysokú školu.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Máte aj vy podobný problém s takmer dospelým synom či dcérou? Ako by ste v Zuzaninej situácii reagovali vy? Čakali by ste trpezlivo, že syna zamilovanosť prejde, alebo by ste rázne zakročili a telefonovanie mu zakázali?

r r r

Ja som podobný problém vyriešil tak, že som si našiel dievča z nášho mesta. Aby som ju mal pri sebe, mohol ju pobozkať, dotknúť sa jej. Sme spolu, kedy chceme, a nemusíme si trápne telefonovať a dlhé hodiny chatovať. Sme stále spolu a nájdeme si aj čas na učenie. A čakať, kým zamilovanosť prejde? Moji rodičia čakajú už dva roky a zatiaľ nás nič neprechádza.

r r r

Zakázať synovi telefonovanie s dievčaťom, do ktorého je zamilovaný? Poručíme vetru, dažďu. Malo by to asi taký zmysel.

r r r

Máme to prežité. Zamilovaný, nezamilovaný, ak vám príde dvakrát po sebe účet na 400 eur za prisprostasté chichotanie sa do mušle, tak vám garantujem, že poručíte aj mŕtvej veľrybe.

r r r

Pozorovať zamilovaného potomka je náhodou veľká zábava. Hlavne, keď sa snaží tváriť, že je úplne nad vecou. Oveľa viac by ma trápili poplatky za telefón. Asi by som zaviedla fiktívne splátky z budúcich výplat.

r r r

Ja som predniesol doma vetu - tridsiaty siedmy raz a naposledy ti opakujem, že ak bude na budúci mesiac takýto telefónny účet, tak ťa nakopem a... A potom tridsiaty ôsmy, tridsiaty deviaty atď.

r r r

Nuž láska. No pokiaľ sa dobre učí, nevidím v tom problém. Chlapec je zamilovaný, priateľka je ďaleko, chýba mu. Preto je závislý od telefónu a internetu. Neviem, či mu to možno vyčítať. Na Zuzaninom mieste by som sa spojila s jej rodičmi a vyriešila to trebárs tak, aby jeden víkend cestoval on za ňou, druhý víkend opačne. Rok a pol je dosť dlhá doba na to, aby šlo len o flirt. Keby boli viac spolu, postupne by telefonáty obmedzili.

r r r

Môj priateľ študuje v Prahe, ja v Prešove. Zo začiatku, kým som nemala internet, to bola katastrofa. Teraz sa môžeme rozprávať aj chatovať. Denne telefonujeme cez skype aj 2 - 3 hodiny, ale nič nás to nestojí. Ale teraz je skúškové obdobie, sami chápeme, že sa musíme učiť, takže sa rozprávame len štvrť hodiny. Možno len treba synovi vysvetliť, že jeden deň môže s priateľkou hovoriť dlho, ale ďalší deň-dva sa musí učiť.

r r r

Mňa by maximálne hnevalo, keby sa mi máti plietla takýmto spôsobom do života. Všetko by som robil opačne, ako by chcela.

r r r

Zuzana, neviete, akého dobrého syna máte, preto sa sťažujete. Neviem, či by ste chceli meniť s mojou sestrou. Jej synáčik od šestnástich rokov často namiesto vyučovania sadol na vlak a utiekol do viac ako dvesto km vzdialeného mesta za staršou frajerkou. A my celá rodina sme sa mohli postaviť na hlavu, využili sme aj pomoc psychológa - a nepomohlo. Po dovŕšení osemnástky (žiaľ, pred maturitou) okamžite odišiel zo školy a odvtedy sa túla. Po ďalšej krátkej známosti zakotvil pri jednej dievčine, ktorú ako nedospelú priviedol do druhého stavu. Tú tiež nahovoril, aby hneď po dovŕšení osemnástky (na začiatku tretieho ročníka) opustila SŠ a odvtedy sa túlajú spoločne. Váš syn sa dobre učí, nikdy nepovedal, že nechce pokračovať v štúdiu, vzťah s dievčinou má dlhodobý, lepšie sa spoznávajú cez internet, pravdepodobne za ňou neuteká cez vyučovanie, tak aký problém? Ak do toho vzťahu hocijakým spôsobom zasiahnete, stratíte jeho dôveru možno navždy.

r r r

Ja mať takú staromódnu matku, čo sa do všetkého stará, tak dávno z domu odídem. Vážená pani Zuzana, tešte sa, akého máte syna a nevytvárajte problém tam, kde nie je. Najlepšie urobíte, ak sa do syna nebudete starať a necháte to tak, lebo všetko, čo urobíte, bude zle.

r r r

Len mi prezraď, keď odídeš v sedemnástich z domu, kde budeš bývať a kto ťa bude živiť. To je ten moderný názor, že rodičia majú jedinú povinnosť - futrovať deti peniazmi, a tie si za to môžu robiť, čo chcú, kde chcú a s kým chcú, a nikto, najmenej ich ploditelia a živitelia, im do toho nemá čo kecať. Je vrchol, že keď sa matka stará o vlastné decko, tak si niekto ešte dovolí ju kritizovať, čo si to dovoľuje.