Robert Hromec (1970) - absolvent štúdia maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Pratt Institute a The City College v New Yorku, na The Slade School of Art v Londýne a na newyorskej Hunter College. Popritom sa venoval analýze súčasných výtvarných tendencií v The Metropollitan Museum of Art v New Yorku. Má za sebou množstvo spoločných aj samostatných výstav na Slovensku, v Česku, v Európe i v USA a niekoľko ocenení.
Výtvarník Robert Hromec má ku kuchyni kladný vzťah. Rád varí, je vďačný konzument a vie oceniť kvalitné jedlá. Keďže veľa cestoval po svete, okúsil aj mnohé zahraničné špeciality. Najmä v mnohonárodnostnom New Yorku, kde dlhší čas žil a študoval, mal možnosť spoznať jedlá celého sveta. Najviac mu chutila talianska kuchyňa. Jej jedinečnosť si potvrdil aj neskôr, keď začal pravidelne cestovať do Toskánska. Zachutili mu nielen miestne pochúťky, ale získal si ho aj spôsob stolovania a životný štýl. Všade sa tam tiahnu nekonečné slnečnicové polia a olivové háje, z ktorých sa vyrába domáci olej, a na pahorkoch sú vinice, kde sa pestuje réva na slávne červené víno chianti.
Robert Hromec sa naučil variť pomerne skoro, no keďže po skončení VŠVU odišiel študovať do USA, dlho bol odkázaný skôr na newyorské reštaurácie.
"Módne sú tam najmä francúzska, ázijská a mexická kuchyňa. A samozrejme, talianska. Tá sa však vďaka lacným stánkom s pizzou a špagetami neberie ako "hoch", skôr ako ľudová strava. Najvyššie sa cení francúzska kuchyňa. Mne však reštaurácie, kde sú vysoké ceny a na obrovskom tanieri ležia tri malé kúsky mäsa, nič nehovoria. Nepotrpím si ani na komplikované špeciality, naopak, mám rád zrozumiteľné jedlá, z ktorých sa nasýtim. Preto je mi blízka talianska kuchyňa, ktorá je v podstate veľmi jednoduchá. Pri obede či večeri vám naservírujú množstvo chodov, ktoré sú však ľahké a zdravé, preto sa človek po nich necíti nepríjemne. Napríklad slávne "capresse", sú len paradajky nakrájané na plátky podávané so syrom mozarella, čerstvou bazalkou, panenským olivovým olejom a balzamikovým octom. Je to skvelé, osviežujúce predjedlo, ktoré nezaťaží žalúdok. Alebo čierne sépiové špagety. Samy o sebe zaujímavo chutia, takže k nim stačí naozaj jemná omáčka a máte delikatesu."
Siesta
Tak ako sú pre francúzske Provensálsko typické levanduľové polia, v Toskánsku je všetko zlatožlté od slnečníc a zelené od vinohradov a olivových hájov. Robert Hromec tam chodieva na statok k priateľovi, kde má k dispozícii aj ateliér. V Toskánsku teda trávi pracovné dovolenky. Maľuje, potom si ide zaplávať do bazéna, a keď vylezie, natrhá si čerstvé figy.
"Všetky reštaurácie sú tam podniky rodinného typu, kde sa treba dopredu objednať. Nemajú klasický jedálny lístok, kde si vyberáte z množstva jedál. Ponúkajú maximálne dva druhy menu a vy si vyberiete jedno z nich. Stôl máte rezervovaný na celý večer. Prídete, oni vám servírujú chod za chodom a vy si k tomu vyberáte iba víno. Obed či večera vždy pozostáva z viacerých chodov, od predjedla cez mäso, cestoviny až po dezert. Stolovanie je obrad, žiadne - rýchlo sa najesť, lebo sme hladní. Ľudia venujú jedlu určitý čas, po obede nasleduje siesta, až potom je znovu čas na prácu. Pre nás je to až nepochopiteľné, zdalo by sa, že pri takomto životnom štýle sa nedá nič stihnúť. Prvé dni nerozumiete, ako môže táto krajina fungovať, no čoskoro pochopíte, že sa to dá, a aj napriek sieste máte na všetko dosť času."
Inšpirácia z tanierov
Talianska kuchyňa sa Robertovi Hromcovi premieta aj do obrazov. Niežeby maľoval zátišia s pečeným kurčaťom, jedlo je preňho inšpiráciou v inom zmysle - z hľadiska farieb a štruktúry.
"Na obrazoch používam zemité farby a keď sa pozriete na tanier s talianskymi pochúťkami, farebnosť je veľmi podobná. Cestoviny zafarbené špenátom, bazalkou, rajčinami, sépiami, paprikou a inými plodmi prírody sú vizuálne veľmi príjemné, a keď ich ešte sfarbíte paradajkovou omáčkou a posypete žltobielym parmezánom a čerstvými bylinkami, je to krása. Aj všakovaké tvary cestovín - špirálky, mušličky, pomotané špagety - sú pre maliara nekonečnou inšpiráciou."
V Toskánsku si snáď každý vyrába vlastný slnečnicový a hlavne olivový olej. V oblasti Chianti je olivový olej na úrovni vína.
"Je tam tradícia, že tí, čo vyrábajú víno, musia vyrábať aj olej, lebo víno sa pije s olivovým olejom. Každá vinica má predajňu, kde vám k vínu dajú aj mištičku s olivovým olejom a chlieb. Namáčate ho do oleja a zapíjate červeným. Vďaka oleju sa tak rýchlo neopijete. Hoci, podľa mňa tam nejazdí ani jeden triezvy šofér, lebo víno sa pije namiesto vody. Keď policajti vidia auto, len odvrátia hlavu. Nevidel som tam však jedinú haváriu."
Toskánsko v bratislavskej kuchyni
Toskánske jedlá sa Robert Hromec snaží variť aj doma v Bratislave. Aspoň raz do týždňa vystrieda v kuchyni manželku a varí rodine talianske špeciality.
"Z Talianska som si doniesol knihu Objavovanie Toskánska, v ktorej sú skvelé recepty. Akurát, že niekedy je problém zohnať ingrediencie. Našťastie, už som objavil obchody v Hainburgu, ale aj v Bratislave, kde sa dá väčšina prísad kúpiť. A ak niečo nezoženiem, vymýšľam vhodné náhrady, čo je tiež zábavné. No najzábavnejšie je samotné varenie, ktoré sa začína otvorením fľaše vína na inšpiráciu, k tomu si pustím taliansku operu. Akurát manželka potom musí likvidovať spúšť, ktorá po mne zostane. Ale robí to s úsmevom."
FOTO - archív rh
Recepty Roberta Hromca
Obľúbené čili cestoviny
Cestoviny, cesnak, olivový olej, čili papričky, parmezán, soľ, korenie, cherry paradajky, bazalka
Na rozpálenú panvicu nalejeme veľa olivového oleja. Pridáme na plátky narezanú celú hlávku cesnaku a jednu väčšiu čerstvú čili papričku - odporúčam bez jadierok. Osolíme a okoreníme čerstvým mletým korením. Krátko opražíme, asi dve minúty, kým cesnak nezavonia - dlhšie nie. Medzitým uvaríme v slanej vode špagety alebo tagliatelle al dente. Vyberieme ich priamo z vriacej vody a hádžeme na horúci olej s cesnakom a čili. Nakoniec pridáme čerstvé pokrájané cherry paradajky a hrsť bazalky posekanej na jemno. Servírujeme s čerstvo nastrúhaným parmezánom a pohárom dobrého červeného vína.
Svieže kuracie prsia a` la Toscana
Kuracie prsia, olivový olej, biele víno, korenie, soľ, šalvia, maslo, prosciutto, parmezán, citrón alebo limeta
Kuracie prsia nakrájame na tenké plátky a marinujeme v zmesi olivového oleja, bieleho vína, čierneho korenia, soli a posekanej čerstvej šalvie. Na panvici rozpustíme maslo a keď začne voňať, kladieme naň jednotlivé rezne obalené plátkom prosciuitta a šalviou. Prudko opražíme z oboch strán a servírujeme s nastrúhaným parmezánom. Zľahka pokvapkáme limetkovou šťavou. Ako prílohu odporúčam rucolový šalát s balzamikovým octom, cherry paradajkami a parmezánom a pohárom suchého bieleho vína.
Dezert
Silné espresso bez mlieka a vanilková zmrzlina poliata skaramelizovanými vlašskými orechmi.
