Na starej autobusovej stanici v Tel Avive sa odpálil samovražedný atentátnik, ktorý sa stal jedinou obeťou. FOTO - REUTERS
Prezident vzbudil pozornosť, lebo rozhodnutie o termíne nekonzultoval s politickými stranami. čakal do poslednej chvílePrvé kolo parlamentných volieb v Maďarsku bude 9. apríla, druhé o dva týždne neskôr. Včera to oznámil prezident László Sólyom. Na veľvyslanectvách v zahraničí sa bude hlasovať o týždeň skôr. Termín nakoniec nebol prekvapením, smerovala k nemu väčšina dohadov posledných týždňov a aj strany prispôsobovali svoju kampaň tomuto termínu.
Prezidentovo oznámenie bolo mimoriadne strohé, obmedzil sa na niekoľko najnutnejších viet, predniesol ho postojačky, skoro v pozore. Neobsahovalo žiadnu výzvu občanom, aby sa volieb zúčastnili, ani stranám, aby bojovali poctivo. To druhé ostatne prezident povedal už vo svojom novoročnom prejave.
Ešte nikdy pritom nesprevádzalo oznámenie termínu volieb taký záujem. Dôvodom bolo, že Sólyom na rozdiel od svojich predchodcov rozhodnutie nekonzultoval so šéfmi parlamentných strán a s jeho oznámením čakal do poslednej možnej chvíle.
Maďarské parlamentné voľby sa podľa ústavy môžu konať v apríli alebo máji, za bežnejší termín sa doteraz považoval máj. Tradičným dňom jednodenných volieb je nedeľa. Sólyom si pre ďalšie zákonné a zvykové obmedzenia mohol vybrať medzi dvomi dátumami prvého kola: 9. aprílom alebo 7. májom.
V minulosti sa špekulovalo, že skorší termín vyhovuje opozičnému Fideszu expremiéra Viktora Orbána. Je bližšie hlavnému národnému sviatku 15. marca a medzi dve kolá volieb padnú veľkonočné sviatky. Oboje môže konzervatívna pravica úspešne využiť vo svojej kampani. Vládnym socialistom by sa z rovnakého dôvodu hodili voľby po 1. máji.
Aj preto vyhlásil predchádzajúci prezident Ferenc Mádl, blízky vtedy vládnemu Fideszu, voľby v roku 2002 na apríl. Napriek tomu ich nakoniec vyhrali socialisti. Podobnú motiváciu však komentátori u Sólyoma nepredpokladajú.
Parlamentné strany aj politológovia komentovali skorší termín volieb prekvapivo zhodne. Podľa všetkých parlamentných strán ide o prezidentovo legitímne rozhodnutie, ktoré im vyhovuje.
Politológovia oslovení médiami sa prakticky zhodli aj na tom, že sám termín volieb ich výsledok výrazne neovplyvní. O tom rozhodne boj oboch veľkých strán, ktorých preferencie sú dnes zhruba vyrovnané. Ak skorší termín niekomu pomôže, sú to menšie strany, ktoré na dlhú kampaň nemajú dostatok peňazí. Tie sa však do parlamentu pravdepodobne vôbec nedostanú.
Politológovia naopak vyzdvihujú, že skorší dátum umožní skorší vznik novej vlády a začatie nutných ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré aj súčasná vláda iba odkladala. Skoršie voľby a neskoré oznámenie ich termínu znamená doposiaľ najkratšiu oficiálnu volebnú kampaň. Vzhľadom na to, že bude podľa všetkých predpokladov hnusnejšia než čokoľvek, čo Maďarsko doteraz zažilo, to môže krajine iba prospieť.
Vedel Orbán termín dopredu?
Na začiatku decembra sa expremiér Viktor Orbán "preriekol", že voľby budú za 125 dní, čiže práve 9. apríla. Orbán to povedal niekoľko dní po stretnutí s prezidentom, a tak vznikli špekulácie, či Sólyom neporušil svoje predsavzatie, že termín volieb nebude konzultovať so šéfmi strán a že svoje rozhodnutie pred všetkými do poslednej chvíle utají.
Sólyom sa v lete stal prezidentom vďaka podpore Fideszu.
Podľa väčšiny pozorovateľov však ide o náhodnú zhodu. Orbán termín iba hádal a možno riskoval, aby vzbudil dojem blízkosti s populárnym prezidentom. "Politické klebety vždy boli a budú, obzvlášť pred voľbami. Prezident však rozhodol podľa svojho presvedčenia a pri tom ho neovplyvnili žiadne dohady," povedal včera Sólyomov hovorca Ferenc Wéber. "Ako poznám politický profil a osobnosť Sólyoma, nepredpokladám, že by o tomto s Orbánom hovorili alebo že by mu niečo exkluzívne prezradil," tvrdí aj politológ Ferenc Kumin. (pm)
